Za účelom porovnania zriadil Aristoteles taktiež zbierku štátnych Ústav, celkom 158.
Ku koncu dvanásteho roka vedenia svojej školy sa ocitol v politických ťažkostiach, pretože sa jednak pokazil jeho vzťah k Alexandrovi, jednak na neho ako na Alexandrovho priateľa a zástancu macedónskej politiky, ktorá Atény pripravila o slobodu, silne pôsobila nevraživosť jeho spoluobčanov. Po náhlej smrti Alexandra bol Aristoteles, taktiež ako Sokrates obžalovaný z bezbožnosti, vyhol sa však hroziacemu rozsudku smrti útekom, aby, ako povedal, neposkytol Atéňanom druhýkrát príležitosť prehrešiť sa proti filozofii. V nasledujúcom roku 322 p.n.l. zomrel osamotený v exile. Diela: Aristoteles bol encyklopedista, označujeme za najväčšieho mysliteľa staroveku, ktorý zanechal po sebe stovky spisov. Z odborných spisov sa zachovala len časť, avšak tak rozsiahla a mnohostranná, že podáva predstavu o šírke a veľkosti celého jeho diela. Tieto spisy z väčšej časti len chabo usporiadané, ťažko sa čítajú a nie sú preto vhodné pre dlhšie doslovné citácie ako napr. Platónove spisy. Zoradenie dochovaných spisov podľa doby vzniku nie je možné. Preto sú po tom, čo boli obtiažnou bádateľskou prácou oddelené pravé od nepravých, rozčlenili sa podľa obsahu do týchto skupín:
1. Spisy o logike : Kategórie, dve Analytiky (náuka o úsudku a dôkaze), Topika ( Aristotelova „dialektika“). Tieto spisy boli už v staroveku zhrnuté pod názvom „Organon“, t.j. „nástroj“ (nástroj k správnemu, filozofickému mysleniu).
2. Spisy prírodovedné : Fyzika (8kníh),O nebi, O vzniku a zániku, Meteorológia. O živých bytostiach pojednáva niekoľko spisov: O duši, O skúmaní živočíchov, O častiach živočíchov, O chôdzi živočíchov, O vzniku živočíchov.
3. Spisy metafyzické : Pod týmto názvom usporiadal antický vydavateľ spisy o všeobecných príčinách vecí.
4. Spisy etické : 10 kníh tzv. Etiky Nikomachovej, nazvanej podľa Aristotelovho syna Nikomacha, ktorý ju po smrti svojho otca vydal.
5. Spisy politické : 8 kníh.
6. Spisy o literatúre a rétorike : 3 knihy o rečníctve , jedna o básnictve. Dodnes ho pokladáme za jedného zo zakladateľov a tvorcov teórie rečníctva. Napísal dielo Rétorika a aj vo svojej Poetike niekoľko kapitol venoval problémom rečníctva. Aristotelova Rétorika sa člení na tri tematické okruhy: jazyk, štýl a štruktúra prejavu. Uvažujúc o jazyku žiadal zreteľné, prístupné, zrozumiteľné a nie familiárne vyjadrovanie. Slová sa nemajú vyberať bez uváženia, spontánne, ale s veľkou starostlivosťou. Bol proti strojenosti, proti vyumelkovanosti a proti používaniu exkluzívnych náročných výrazov. Aristoteles výrazne rozlišoval písomnú a ústnu reč. Prikláňal sa k používaniu prostriedkov ústnej reči, v ktorej sa využíva intonácia, uplatňujú sa dynamické a teatrálne prostriedky.