V roku 1700 píše prácu O vedení rozumu a upravuje Pojednanie o ľudskom rozume.
Názor Johna Locka na filozofiu je, že filozofia je výskum prameňov, istoty a hraníc ľudského poznania, ako aj základov a stupňov vier, mienok a presvedčení. Nemá sa zaoberať povahou vecí ani fyzikou duše, nemá skúmať ich podstatu, ale zameriavať sa má na poznávacie schopnosti človeka vzhľadom na predmety, s ktorými človek má dočinenia. Metóda filozofie má byť historická, čiže má vysvetľovať, akými cestami rozum dospieva k pojmom vecí. Filozofii ide o určenie kritéria pravdivosti poznania.

Svoje pedagogické názory podrobne rozpracoval v spise Úvahy o výchove, spoločne s Dvoma pojednaniami o vláde a Pojednaním o ľudskom rozume. Tieto tvoria základ jeho vedeckého diela, ktoré vzniklo na základe písomných dotazov priateľa E. Clarka, ako by mal najlepšie vychovávať svojho syna a preto sú rozptýlené do rady dopisov posielaných do r. 1691. V hlavných princípoch je Lockova výchovná koncepcia zakotvená v spise Dve pojednanie o vláde. Definuje tiež vzťah detí a rodičov na základe prirodzeného práva. Požaduje pestovanie charakteru a mravnej ušľachtilosti, opiera sa o rozvíjanie poznania a rozumu, ktorý chápe ako súčasť prirodzeného práva. Zdôraznením úlohy rozumu, aktivity a motivácie, ako postupne vznikajú a rozvíjajú sa idei dieťaťa, vytvoril Locke vývojovo psychologický a pedagogicko-psychologický základ. Vytvára pre svoju pedagogickú teóriu novú senzualistickú koncepciu podstaty ľudskej morálky ako základ prístupu k riešeniu mravnej výchovy. Svoje konkrétne výchovné názory opieral tiež o pomerne rozsiahlu empirickú základňu, ktorú si behom života vytváral vlastnými výchovnými skúsenosťami.
Cieľ výchovy sa vôbec nenachádza vo výchove človeka, ale výrazne vo výchove predstaviteľa vedúcej vrstvy spoločnosti, ktorá sa vytvorila v Anglicku behom 17. stor., teda vo výchove “gentlemana”, reprezentanta strednej whigovskej vrstvy vtedajšej anglickej buržoázie. Spis bol teda zamýšľaný len pre príslušníkov tejto vrstvy, ku kterej patril aj sám Locke. A výchova má v duchu potrieb, názoru, ale i predsudkov tejto vrstvy pripraviť ich synov k tomu, aby vedeli prezieravo a s rozhľadom riadiť svoje záležitosti. Hlavný dôraz kladie na mravnú výchovu, ktorá má slúžiť k upevňovaniu hodnôt, ako sú osobná sloboda a uchovanie majetku. Pokladá za dôležité, aby ss mladý gentleman naučil aj nejakému remeslu. Zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať výchovu už od najútlejšej mladosti a je nutné v nej pokračovať s ohľadom na vekové zvláštnosti až do dospelosti. K škole sa Locke stavia výrazne odmietavo.