JOHN LOCKE
John Locke sa narodil 29. augusta 1634 vo Wringtone v juhozápadnom Anglicku. Jeho otec bol advokátom a zastával úrady v miestnej správe. Jeho matka pochádzala z Wringtonu. Zomrela ešte v Johnovom detstve. V roku 1652 Locke opustil Westminsterskou školu a stal sa študentom na univerzite v Oxforde. Po získaní hodnosti magistra slobodných umení začal na tejto univerzite vyučovať a to gréčtinu, rétoriku a filozofiu. Výsledkom jeho štúdia bola Esej o zákone prírody. Prírodovedné záujmy ho doviedli k štúdiu medicíny. Najvýznamnejším obratom v jeho živote bolo stretnutie s Anthony Ashley Cooperom, prvým vojvodom zo Shaftesbury a naviazaní spoločného trvalého priateľstva. Prisťahoval sa do Shaftesburyho domu v Londýne a pôsobil tu ako lekár a vychovávateľ jeho syna.
Hájil náboženskú toleranciu anglických protestantských inovercov proti netolerantnej anglikánskej väčšine. V roku 1667 píše Pojednanie o tolerancii. Diskusie s priateľmi schopnostiach človeka a o hraniciach ľudského rozumu, ho viedli k spracovaniu jedného z hlavných jeho diel - Pojednanie o ľudskom rozume, na ktorom pracoval 18 rokov.
Po trojročnom pobyte vo Francúzsku sa vrátil späť. Nezostal však dlho. Kráľovské nariadenie zasiahlo nepriaznivo proti univerzitám a tak našiel Locke svoje nové útočisko v Holandsku. Vďaka korešpondencii so svojím krajanom Edvardom Clarkom vznikli neskôr Úvahy o výchove. Locke charakterizoval výchovu ako pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu.
Návrat do rodného Anglicka a publikácie svojích diel mu zaistili mezinárodní ohlas. Nová vláda mu ponúka miesto v diplomatických službách, ale on zo zdravotních dvôvodou odmieta. Prijímá však miesto apelačného komisára s dobrým platom a s jednoduchými povinnosťami. Dopisuje si s I. Newtonem a oddává sa kľudnej literárnej práci.
Lockov Dopis o tolerancii vyvolal nové diskusie, a tak v roku 1691 vydáva Druhý dopis a o rok Tretí dopis za toleranciu. Svojimi úradnými záležitosťami sa zaoberá v Úvahách o dôsledkoch zníženia úrokov a stúpania hodnoty peňazí. Teologické rozpory ho viedli k vydaniu anonymného spisu Rozumné základy kresťanstva, ako je podané v Písme. Svoju ideu Boha orientoval podľa I.Kanta ako významový útvar, ktorý I.Kant vyčlenil z významového univarza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality všetkých predmetov skúsenosti vôbec.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie