Život a dielo Boženy Slančíkovej – Timravy

Narodila sa v rodine ev. farára. Do ľudovej školy chodila dva roky v rodisku, potom ju ako ostatných súrodencov učil otec. Štvrtú triedu meštianskej školy si urobila v Banskej Bystrici. Po návrate (1882) jej čas plynul v domácich prácach. Nevydala sa a pokusy vymaniť sa z domáceho okruhu zamestnaním sa skončili neúspechom. Ako spoločnica vdovy Pavly Országhovej v Dolnom Kubíne vydržala len krátko (marec- jún 1900) a nevydaril sa jej ani prechod do Martina za opatrovateľku zbierok Slovenského národného múzea ( 1918 ). Po otcovej smrti sa r. 1909 presťahovala do susednej Ábelovej, kde jej brat pôsobil ako ev. Farár. Po národnom oslobodení jej nevyšiel pokus stať sa poštárkou a neúspechom sa skončilo aj Šoltésovej úsilie zabezpečiť jej spisovateľskú profesionalizáciu. Preto sa roku 1919 stala opatrovateľkou v ábelovskej materskej škole, hoci pre túto prácu nemala vnútorné predpoklady. Do dôchodku odišla roku 1929, no v Ábelovej žila až do októbra 1945, keď sa presťahovala k príbuzným do Lučenca. Roku 1945 jej bol udelený titul národná umelkyňa.


Literárne začiatky

Svoju tvorbu začínala veršovými pokusmi. V súbore umelecky nenáročných básní ( vzniklo ich okolo 140 ) stvárnila najmä vlastné vnútorné citové krízy, ktoré práve prežívala. Už v týchto básňach ľúbostnej lyriky sa objavuje motív sklamania, dezilúzie, vytriezvenia, spojený s ironickým pohľadom, sebairóniou.
Spočiatku Timrava zobrazuje život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu. ( Za koho ísť, Pomocník ). Súbežne s týmito prácami vytvárala Timrava aj prózy z dedinského života ( Na Jurkovej svadbe, Ondro Karman, Sluhove trpkosti, Katera ). Medzi najlepšie z nich patrí poviedka Ondro Karman. Je to ostrá satira na popanšťovanie prostého dedinského človeka. Všetky poviedky z počiatočného obdobia ( 1886- 1897 ) majú monografický charakter, zobrazujú väčšinou jednu postavu alebo typický príbeh. Sú to v prevažnej miere portrétne charakteristiky bez väčšej kompozičnej náročnosti. Spravidla sa v nich uplatňuje jednotný dejový princíp sústreďovania motívov okolo hlavnej postavy alebo ústrednej dejovej línie.


Spoločenské prózy z predprevratového obdobia

Vo svojich poviedkach a novelách zachytáva Timrava celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet.