Cenné na tomto diele je najmä to, že autor podáva obraz vtedajšej spoločnosti a spôsobu života. Zmieňuje sa aj o prirodzenom nadaní a pracovitosti slovenského ľudu.
Napísal aj množstvo úvodov ku knihám. napr. ku gramatike Pavla Doležala : Gramatika slovensko-česká. Okrem toho, že tu podal rozčlenenie slovanských jazykov, s uznaním sa vyjadril o národnom jazyku, ktorý v ničom nezaostával za svetovými jazykmi.

K veľkým Belovým zásluhám patrí aj jeho pokus o prvé systematické vydávanie Bratislavských novín (1721-1722), ktoré prinášali správy o kultúrnych udalostiach.
Vyvrcholením celoživotnej práce Mateja Bela bolo dielo Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku, ktoré sa nazýva aj Notície .Z plánovaných 6-7 zväzkov vyšli 4.
1.zväzok zahrňuje historicko-geografické poznatky Bratislavy a Bratislavskej stolice,
2. zväzok dokončuje Bratislavskú stolicu a zahŕňa aj stolicu Turčiansku, Zvolenskú a Liptovskú,
3. zväzok obsahuje stolice Pešť, Pilis a Solt,
4. zväzok obsahuje stolice Novohradskú, Tekovskú, Hontiansku, Nitriansku a Malohontskú.
(V 5. zväzku mali byť stolice Gemer, Šariš, Zemplín, Abov.)
(V 6. Komárno, Ostrihom, Orava, Trenčín.)
Tlačou vyšli iba štyri zväzky v rozmedzí rokov 1735 - 1742. Obsahujú zemepisné, národopisné, historické i prírodovedné poznatky .
Notície boli výsledkom jeho spolupráce so študentmi, profesormi a učencami z celého Uhorska. Autorom máp bol cisársky kartograf, hvezdár a profesor na Banskej akadémii Samuel Mikovíni, ktorý sa narodil v roku 1686. Pochádzal z Cinobane- Turíčok.
Notície sa stali cenným historickým materiálom uhorskej i slovenskej minulosti. Matej Bel urobil veľa aj pre dobré meno a kultúru Bratislavy, v ktorej strávil väčšiu časť svojho tvorivého života.
Okrem iného bol pápežom Klimentom XII. vyznamenaný zlatou medailou a cisár Karol VI ho povýšil do šľachtického stavu.
Vždy sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. V jeho dielach vyzdvihoval kladné vlastnosti Slovákov, najmä ich pracovitosť, podnikavosť a učenlivosť, a obhajoval ich nároky na rovnoprávne postavenie v Uhorsku.
Zomrel náhle, na srdcovú nevoľnosť, 25. augusta 1749,keď sa vracal z Nemecka do Bratislavy.Hrob Mateja Bela sa však nezachoval. Zanikol pod budovami nových bratislavských ulíc.
Výber z Belovho diela vydal po smrti Ján Tomka - Sasky pod názvom: Zemepisná príručka Uhorska.