Stal sa nesmrteľným svojou Iliadou a Odyseou

O živote „slepého pevca“ nevieme takmer nič; aj jeho portrét je len výplodom fantázie. Či naozaj sedával na balvane neďaleko Smyrny a predčítaval zo svojich diel, to nevie nik. Jeho diela sú ešte aj dnes vzorom a vrcholom svetovej literatúry. Gréci ho uctievali ako prvého a pôvodného zobrazovateľa gréckeho rodu a jeho božstiev.
Starí Gréci vnímali Homéra ako veľkého básnika. Pre Goetheho bola Iliada a Odysea nenahraditeľnou inšpiráciou a sotva jestvuje dnes spisovná reč, do ktorej by oba tieto eposy neboli preložené. Starogrécke hrdinské eposy pripisované Homérovi pokladáme za absolútny vrchol svetovej literatúry.
O živote Homéra existuje však málo dokázateľných faktov. Literárna veda ho v istom období pokladala za legendárnu postavu. Dnes sa vedci opäť zhodli na tom, že Homér skutočne žil. Podľa všetkého sa narodil v Smyrne /dnes Izmir, Turecko/ v 9. Storočí pred Kr. Neznámy autor označovaný ako Pseudo-Herodotos napísal dvesto rokov po básnikovej smrti jeho životopis. Opisuje v ňom okrem iného aj to, ako mu obyvatelia obce Neon Teichos ukázali miesto, kde Homér neraz sedával a prednášal zo svojich diel.
Pseudo-Herodotos píše, že Homérovi dlho hrozila slepota až napokon oslepol. Tento slepý pevec zomrel na kykladskom ostrove Ios, pravdepodobne v 8. storočí pred Kr. Tam sa na skalnom výbežku údajne nachádzal jeho hrob a bol na ňom dokonca aj nápis: Tu ukrýva zem posvätnú hlavu, sprievodcu hrdinov, božského Homéra. Aké dielo teda vytvoril tento dávny veľký básnik, na ktorého sa po tisícročia nezabúda? Dnes sa všetci zhodujú v názore, že Iliadu vytvoril Homér. Opieral sa pritom o ústne podanie siahajúce až do 2. tisícročia pred Kr. Podal ho však dramatickejšie, umeleckejšie, predovšetkým ho zásadne poľudštil. Grékov i Trójanov opisoval s rovnakou účasťou a sympatiou. Po boku mužských postáv tu vystupujú aj ženské postavy. V Iliade neopisuje celú trójsku vojnu, ale iba jednu epizódu z obliehania mesta – hnev hrdinu Achilla nad stratou dievčiny Briseidy.
Názor, že aj Odysea je Homérovým dielom, zastáva dnes už málokto. Vedci vychádzajú z toho, že toto dielo vzniklo približne o generáciu neskôr a jeho autor písal úplne v Homérovom duchu a jeho štýlom, takže by bolo nemysliteľné bez veľkého vzoru.