A, po prvýkrát boli oslavy tohto dňa vysielané prostredníctvom televízie, dávajúc tak miliónom ľudí po celom svete možnosť byť priamymi svedkami týchto starodávnych osláv a veľkolepého príkladu kráľovského vystúpenia.

Prvé roky Elizabethinej vlády ju ukázali navštevujúcu svojich ľudí v Británii a po celom britskom spoločenstve národov. So svojím manželom precestovali Spojené kráľovstvo po celej dĺžke i šírke na korunovačných cestách i oficiálnych návštevách. Vo všetkých krajinách ríše ich prijali nadšeným privítaním, zvlášť v Austrálii a na Novom Zélande, keďže kráľovná bola prvým vládnucim monarchom, ktorý navštívil protinožcov.
Britské spoločenstvo národov zastávalo vždy v Elizabethinom srdci špeciálne miesto, a úlohu jeho hlavy považuje za rovnako dôležitú ako úloha panovníčky. Preto vynaložila všetko úsilie na to, aby mohla navštíviť všetky z početných krajín svojej ríše, najmä, ak tam bolo čo oslavovať.
Počas svojej vlády, kráľovná vždy podnikne ročne najmenej dve štátne návštevy v zahraničí, čo z nej robí najviac precestovaného panovníka v celej britskej histórii. Napríklad v treťom desaťročí bola zaznamenaná prvá štátna návšteva komunistickej krajiny britským vládcom, kedy kráľovná navštívila Juhosláviu v Októbri 1972. Skutočne historická návšteva sa odohrala roku 1980, kedy kráľovná navštívila po prvýkrát Vatikán a stretla sa s pápežom; opätovnú návštevu podnikla presne o dvadsať rokov neskôr.
Pápež Ján Pavol II. Prišiel do Buckinghamského paláca v máji 1982, a tak sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil Britániu po 450 rokoch. Taktiež niekoľko amerických prezidentov sa stalo priteľmi kráľovnej a princa Philipa, pravdepodobne nik väčšmi než prezident Ronald Reagen. Roku 1982 bol kráľovniným hosťom vo Windsorskom zámku a mali príležitosť zajazdiť si spolu vo Windsorskom Veľkom parku. Nasledujúci rok opätoval náklonnosť, keď vystupoval ako hosť pri návšteve jej veličenstva v Californii. Zvláštne priateľstvo medzi Britániou a USA bolo stelesnené v máji 1991, kedy sa kráľovná stala prvou britskou hlavou Štátov, adresujúc tak na spoločné stretnutie Amerického kongresu vo Washington DC. Bol to triumfálny moment, ktrorý ukazoval skutočnú hodnotu jej veličenstva ako obradného veľvyslanca. Počas piatich desaťročí vlády, kráľovná pokračovala v každodennom kolobehu práce stále rovnako usilovne. Začínajúc o 9.30 ráno, zvyčajne púšťa svoj pracovný stôl o 7 večer, a až potom je žiadaná nazrieť do svojich „šuflíkov“, obsahujúcich korešpondenciu, oficiálne papiere, dokumenty, telegramy od rôznych vládnych ministerstiev, ktoré majú byť každodenne overené. Sú prijímaní a pohostení návštevníci, taktiež je vybavená súkromná korešpondencia, a každý utorok o 6. 30 večer je prijímaná audiencia ministerského predsedu na prerokovanie domácich i zahraničných otázok.