Jej objavmi sa začal atómový vek. S rovnakým oduševnením, s akým sa pretĺkala univerzitným štúdiom chémie a fyziky, sa Mária Curie – Sklodowska ( 1867 – 1934 ) z Varšavy, pustila aj do výskumu rádioaktívnych prvkov. Spolu so svojím manželom Pierrom Curiem ( 1859 – 1906 ) oddelila z uránovej rudy dva dovtedy neznáme chemické prvky polónium a rádium. Je doposiaľ jediným človekom, ktorému udelili Nobelovu cenu v dvoch rôznych odboroch. Bola prvým a jediným človekom, ktorému v dvoch rôznych odboroch udelili Nobelovu cenu. Mária Curieová so štúdiom mohla začať až neskoro. Keď sa zoznámila s Pierrom Curiem, bol už uznávaným fyzikom. Jej život bol vrchovato naplnený prácou i šťastím. Jej parížskym učiteľom bol fyzik Antoine Henri Becquerel ( 1852 – 1908 ). Objavil, že zdrojom rádioaktívneho žiarenia sú zlúčeniny uránu. Za tento objav mu spolu s manželmi Curierovcami udelili Nobelovu cenu za fyziku. Jej otec bol učiteľom fyziky na varšavskom gymnáziu. Zo svojho platu ledva uživil štyri deti. Peniaze na ich štúdium už nemal. Jedno z jeho detí bola Mária Sklodowska. Aby umožnila sestre Broni štúdium v Paríži, prijala vo Varšave miesto vychovávateľky. Až keď sa Broňa stala lekárkou, prišla na rad ona, v Paríži začala študovať fyziku a chémiu. Bolo to po jej 25. narodeninách. Iní začínajú v osemnástke. Preto sa musela poponáhľať. Nemala ani peniaze, ani čas, aby si varila a jedla a kúrenie vo svojej manzardke v univerzitnej Latinskej štvrti tiež nemala z čoho zaplatiť. Živila sa suchármi a ovocím, v treskúcej zime pracovala až do úmoru. Viac ako raz jej telo vypovedalo službu, ale pevná vôľa bola silnejšia. Zložila všetky skúšky s vyznamenaním. Pomaly si začali nadanú študentku všímať a zverovať jej samostatné práce. Začal sa život, v ktorom si vytýčila za cieľ výskum rádioaktívnych prvkov. Ale najprv sa zoznámila s Pierrom Curiem, mimoriadne talentovaným mužom, ktorý bol napriek svojmu mladému veku uznávaným parížskym fyzikom. Po roku sa rozhodla, že zostane v Paríži, vydá sa a už sa nevráti do svojej milovanej poľskej vlasti a k svojmu staručkému otcovi. Od tejto chvíle rozdelila svoj život medzi sporák, Bunsenov horák, panvicu a skúmavku. Krátko po narodení prvej dcéry Irene začala Mária Curieová pracovať na svojej doktorskej práci, v ktorej sa zaoberala novoobjavenými uránovými lúčmi. Experimentovala s rôznymi nerastmi a pritom dospela k presvedčeniu, že tieto lúče musia vychádzať z nových, ešte nepoznaných prvkov.