Narodil sa v roku 1921 v Trstenej a zomrel v roku 1903 v Prahe. Bol to slovenský jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny. Študoval v Bratislave, Trnave a vo Viedni teológiu a slavistiku. V 1848-1850 bol kaplánom na Bzovíku a v Hodruši i profesorom staroslovenčiny na stredných školách v Bratislave. Od 1854 na odporúčanie P. J. Šafárika študoval jazykovedu v Prahe, kde sa aj habilotoval na Karlovej univerzite a neskôr pôsobil ako profesor slavistiky. Hattala patril vo svojich študentských rokoch do okruhu katolíckych vzdelancov zoskupených okolo Ondreja Radlinského a podporujúcich snahy Ľudovíta Štúra, hoci jeho kodifikáciu spisovného jazyka neprijímali vo všetkých bodoch. Takto pochopíme, že mladý Hattala sa zúčastnil na známej štvrtej sednici štúrovského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach 10. augusta 1847. Vtedy vymenovaný „jazykospytný výbor“ uverejnil v štúrovských novinách žiadosť, aby sa obecenstvo vyslovilo o Hodžovom spise a vôbec o otázkach slovenskej reči. Z členov výboru sa ozval práve Hattala a roku 1848 uverejnil v Orle Tatranskom svoju odbornú prácu vo forme posudku Hodžovho diela Epigenes slovenicus pod pseudonymom Martin z pod Babej hori. Ako príklad môžeme uviesť jeho nesúhlas nielen s Hodžovými dvojhláskami, ale i trojhláskami a štvorhláskami. Hattala z jeho dvojhlások chce nahradiť uo písmenom ó (móžem, kóň) „preto, že sa tím činom aspoň v písme o jeden krok k bernolakistom priblížime.“ Odmieta nielen Štúrove dvojhlásky aj, ej, oj, uj, ale aj Štúrove a Hodžove ja,je, v tomto prípade neoprávnene. Na druhej strane súhlasil s Hodžom, že pri skloňovaní adjektív pripúšťa dvojtvar ye,é :dobré, dobrye, pretože skloňovanie s é je pravidelnejšie a obľúbenejšie ako štúrovské, i v strednej slovenčine tu nie je jednotnosť.
Martin Hattala tu podrobne rozobral nielen Hodžovu prácu, ale opísal aj situáciu u Slovákov po „zrušení sväzku literárneho medzi Čechmi a Slovákmi“. Rozoznáva tu tri skupiny: veteránov (Kollár,Šafárik), nasledovníkov Bernolákových a nasledovníkov Štúrových, medzi ktorých patrí aj Hodža. On práve primerane chcel odpovedať českej stránke namiesto Štúra, ktorý vraj ostal presvedčivú odpoveď dlžen, že Slováci sa len vo svojom nárečí môžu vyvinúť.

Hattala končil teologické štúdiá v roku 1848, pričom prázdniny trávil U Ondreja Radlinského, kaplána v Banskej Štiavnici. Sám sa stal kaplánom v Hodruši, blízko Štiavnice.