Alfréd bol síce hlboko otrasený, ale túžba podmaniť si ohromnú silu nitroglycerínu a môcť ju prakticky využiť hlavne v stavebníctve, bola taká silná, že s pokusmi neprestal. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády továreň znovu postaviť. Aby vyhovel zákazu a neohrozoval zdravie a životy občanov, preniesol svoju experimentálnu činnosť na starú loď ukotvenú uprostred jazera. Aby obmedzil nebezpečenstvo vznikajúce pri akejkoľvek manipulácií s nitroglycerínom, skúšal k nemu pridávať rôzne prímesy. A tak v roku 1867 začala firma Alfred Nobel & Co. vyrábať výbušninu pod názvom dynamit, čo bola zmes 75 % nitroglycerínu, 0,5 % sody a 24, 5 % žíhanej infusioriovej hlinky. Po dynamite, ktorý ušetril mnoho nákladov pri trhaní skál, hĺbení tunelov, stavbe kanálov atď., bol čoskoro veľký dopyt po celom svete.
Alfred Nobel založil továrne a laboratóriá v 20 krajinách. Jeho patent na výrobu dynamitu zakúpilo mnoho vlád. Stal sa jedným z najbohatších ľudí, ale napriek tomu, že žil v Paríži, strávil vätšinu času na cestách. Prakticky nemal čas na súkromný život, nikdy sa neoženil.Udržiaval však dlhoročné priateľstvo s veľmi vzdelanou rakúskou hraběnkou Berthou von Suttner, ktorá mu za slobodna robila krátku dobu asistentku. Bola veľkou bojovníčkou za mier, odsudzovala zbrojárenské závody a za svoje aktivity bola v roku 1905 odmenená Nobelovou cenou za mier.Svojími názormi Nobela ovplyvňovala a tiež iste prispela k tomu, že na sklonku života zostavil taký neobvyklý testament, v ktorom pamätal aj na ocenenia tých, ktorí propagujú mier a prispievajú k jeho udržaniu. Alfred Nobel nenávidel vojny a aj keď bol spočiatku presvedčený o tom, že práve jeho dynamit je poistkou proti vojne, čím ďalej tým viac bol kvôli možnosti jeho zneužitia vo vojenských konfliktoch sužovaný pochybnosťami a výčitkami. Cítil sa prepracovaný a mal kardiologické problémy. Testament zostavil v Paríži 27. novembra 1895. Nasledujúci rok, 10. decembra 1896 zomrel v San Reme, v Taliansku. Za svoj život zaregistroval 355 patentov.
Vynález dynamitu ospravedlňoval Nobel právom ako dobročinný, ktorým chcel ľudstvu poskytnúť spoľahlivú a bezpečnú banskú trhavinu, nahradzujúcu nebezpečný nitroglycerín alebo strelnú bavlnu (nitrocelulózu), prípadne málo účinný čierny pušný prach. Traskavá ortuť a rozbušky ňou plnené se však okamžite stali zbrojárskym artiklom a boli montované do granátov, mín, torpéd a ďalších smrtiacich zbraní a projektilov.