Hovorí sa, že Nobelom účinky jeho vynálezov na bojiskách tak otriasli, že sa ich rozhodol napraviť Nobelovou cenou za mier.
Nobelove meno žije i v názve medzinárodného fyzikálneho ústavu v Štockholme a v umelom rádioaktívnom prvku nobélium vyžarujúcom alfa - častice, objavenom v roku 1957. Nobelova záveť bola sotva dlhšia ako jedna obyčajná stránka. Po spísaní odkazov príbuzným a blízkym, Nobel prehlásil, že všetok jeho zostávajúci majetok bude použitý na „ocenenia pre tých, ktorí počas predchádzajúceho roku preukázali najväčší prínos ľudstvu.“ Svojou záveťou poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Ceny sú vyplácané z úrokov. Jeho záveť pritiahla pozornosť celého sveta. V tej dobe totiž nebolo obvyklé darovať veľké sumy peňazí na vedecké a charitatívne účely. Mnoho ľudí tiež kritizovalo medzinárodný charakter cien, presadzovali obmedzenie len na Švédsko. To by se ale v žiadnom prípade nehodilo k postave svetoobčana, akým Alfred Nobel nepochybne bol. Niektorí z jeho príbuzných dokonca záveť popierali, muselo byť vyriešených niekoľko zložitých právnych sporov, čo zabralo veľa času. Nakoniec však všetko dopadlo, ako si Alfred Nobel prial. Vykonávatľmi závete boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist. Dali sa do zakladania Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá má dbať na hospodárenie s finančnými prostriedkami poskytnutými Nobelom na tento účel, a riadenia inštitucií udeľujúcich ceny. Skrátená verzia Nobelovej závete
"S celým mojím zostávajúcim realizovateľným majetkom bude naložené takto: Kapitál vložený vykonávateľom mojej závete do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov. Ceny za fyziku a chémiu budú udeľované Švédskou akadémiou vied, ceny za fyziologické alebo lekárske práce Karolinským inštitútom v Štockholme, za literatúru Akadémiou v Štockholme a ceny popredným obrancom mieru päťčlenným výborom, ktorý zvolí nórsky parlament.