Ján Jessenius životopis

– lekár-chirurg, anatóm, vzdelanec (27.12.1566 Wróclaw, Poľsko – 21.6. 1621 Praha). Príslušník turčianskeho zemianskeho rodu J. Otec Baltazár, pôv. z Horného Jasena, matka Marta, rod, Schillerová, dcéra wroclawského mešťana. Manželka Mária, rod. Felsová, mal pravdepodobne adoptívnu dcéru.
Základnú a strednú školu navštevoval vo Wróclawi, od 1583 študoval na artistickej fakulte univerzity vo Wittenbergu, 1858 v Lipsku, 1857 bakalár. V Lipsku navštevoval i prednášky z medicíny, v kt. pokračoval od 1588 na univerzite v Padove, 1591 PhDr. a MUDr.
Zásady humanistickej kultúry vštepoval svojim univ. poslucháčom, šíril ich v spoločenskom prostredí, v kt. pôsobil, vlastnými prácami a vydávaním diel iných autorov. Písal filozofické a spoločenské, ale i lekárske diela.
Odbornou lekárskou spisbou sa zaoberal najmä počas pôsobenia vo Wittenbergu. Jeho opis pitvy v Prahe, kt. tam v júni 1600 uskutočnil ako prvú verejnú pitvu v českých dejinách vôbec, mal veľký ohlas v laickej i lekárskej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu.
V jeho filozofickom myslení sa spájala renesančná filozofia so svetonázorom lutherovskej reformácie, čiastočne ho však ovplyvňovali i jeho praktické lekársko-prírodovedné poznatky a skúsenosti. V bakalárskej dizertačnej práci o nesmrteľnosti duše vychádzal z Aristotela a Biblie. Zaoberal sa vzťahom fyziky (vo vtedajšom chápaní prírodných vied vôbec) a filozofie (metafyziky). V diele Zoroaster – nová krátka a pravdivá filozofia o vesmíre reprodukoval fiozofiu ferrarského prof. F. Patrizziho, s kt. sa zoznámil počas štúdia v Taliansku. V Patrizziho a jeho vlastných názoroch sa odrážal vplyv Kopernika a G. Bruna. Aristotelovskú scholastickú filozofiu, udomácnenú na nem. protestantských univerzitách, rozvíjal v diele o sympatii a antipatii v prírode. V poslednom filozofickom traktáte napísanom v Prahe (De anima) dával do súladu platónske a aristotelovské chápanie sveta s novoplatónskym učením o emanáciách. Vydaním Savonarolovho diela chcel nem. verejnosť
oboznámiť s jeho filozofiou a reformnými snahami. Osobitnú skupinu jeho literárnej tvorby predstavujú spisy na napísané v súvislosti s jeho politickou a verejnou činnosťou. Politicky sa formoval v protestanskom prostredí, názory na vládu najkoncentrovanejšie vyjadril v spise Pro vindiciis, contra tyranos. V oslavnom spise na kráľa Mateja Bela podal prehľad uh. kráľov od najst. čias.

O uhorské dejiny sa zaujímal aj ako dvorný historiograf. Verejnú a politickú činnosť rozvinul najmä v Prahe. Stýkal sa s poprednými učencami, príslušníkmi šľachty i meštianstva, nepodarilo sa mu však preniknúť na dvor Rudolfa II. R. 1608 sa zúčastnil na korunovácii Mateja II. za uhorského kráľa v Bratislave. V júli 1618 ho zatkli a do konca roka väznili v Bratislave a vo Viedni a vyslobodili na zásah čes. stavov a za výmenu. Po návrate do Prahy pokračoval v aktivite na univerzite i v boji proti Habsburgovcom.
Po prehratej bitke na Bielej hore a po obsadení Prahy cisárskym vojskom ho medzi prvými zatkli. Pretože verejne vystupoval proti panovníkovi, potrestali ho vytrhnutím jazyka, verejným sťatím a rozštvrtením. Popravili ho spolu s ďalšími 26 čes. pánmi na Staromestskom námestí. Jeho literárne dielo v čes. krajinách po poprave systematicky ničili, takže sa zachovalo najmä v nem. univerzitných knižniciach, čiastočne na území Slovenska. Bol významný predstaviteľ humanitnej vzdelanosti, medicíny, filozofie, dejateľ čes. protihabsburského odboja, čes. a slov. kultúry.
Niektoré diela: De divina humanague philosophia, Venezia 1591, Witterberg 1593, Caroli Sigonii de dialogo liber. Leipzig 1596, Academiae Witerbergensis studiosis. Leipzig 1596,
De vita et morte…Tychonis Brahei. Pa 1601, De cavenda tollendague peste. Pa 1606, Ad Matthiam II. oratio inauguralis. Viedeň 1611, K jeho milostem stavúm království českého …
z strany vzdělání a vyzdvižení akademie pražské…učiněné ohlášení. Pa 1619.
Slovenské vydanie: Traktát o kostiach. Mt 1981.