Keď rozpoznala kráľa v dave dvoranov, neohrozene k nemu pristúpila a s veľkou úctou mu povedala: " Milostivý Pane, volám sa Johana a som poslaná Bohom, aby som vám zvestovala, že budete pomazaný a slávnostne korunovaný v meste Remeši a že vy ste pravým kráľom Francúzska!"
Za niekoľko minút presvedčila ustráchaného kráľa, že prišla na Boží príkaz, aby zachránila Francúzsko: s jej pomocou by mohol svoj nárok na trón presadiť. Karol VII. ju z opatrnosti dal ešte na tri týždne preskúšať z teológie v Poitiers. Učená poitierska univerzita podala kráľovi správu, že Johanka je vedená Božím duchom a že sa kráľ môže na ňu spoľahnúť a doporučujú, aby jej bolo zverené vojsko k oslobodeniu Orleánsu. Sám biskup Chartresský, ako kráľov spovedník slávnostne prehlásil, že Johanku posiela Boh. Po tomto všetkom jej Karol poskytol vojenský oddiel, s ktorým sa zúčastnila boja. 23. apríla 1429 vyrazila Johanka s malým vojskom z Tours a objavila sa pred úplne demoralizovanými francúzskymi vojakmi. Najskôr sa postarala o očistu tábora a žiadala od vojakov generálnu spoveď. Tvrdí mužovia sa podrobili nežnému dievčaťu a už po niekoľkých dňoch boli anglickí protivníci porazení a dali sa na útek, mesto Orleáns bolo oslobodené. Pravdepodobne nijaké strategické rozhodnutia neovplyvnila, ale v dôsledku svojej rozhodnosti a statočnosti bola duchovnou oporou pri záchrane obliehaného Orleánsu, kde ju ťažko zranil šíp. Víťazstvá nasledovali jedno po druhom, vojenské úspechy Panny Orleánskej, ako ju nazývali, hraničili so zázrakom. Potom presvedčila Karola, aby odišiel do Remeša - mesta, v ktorom bývali francúzsky králi tradične korunovaní a ktoré ležalo hlboko na území okupovanom Angličanmi. V júli bol Karol konečne korunovaný, pričom Johanka stála v priebehu celého ceremoniálu po jeho boku. Po korunovácii pokľakla vo svojich 17 rokoch pred Karolom a povedala: „Vzácny pane, teraz je splnená vôľa Božia.“
Keď svoje poslanie splnila, k obyčajnému životu pastierky sa už nevrátila. Zostala na bojovom poli. Nebojácna bojovníčka Johanka nosila brnenie a nakrátko ostrihané vlasy ako muži. Bola hlboko veriaca a pred bojom nikdy nezabudla v modlitbe prosiť Boha o pomoc. V tom čase sa už Panna Orleánska stala symbolom národného obrodenia, preto Angličania zaplatili za jej vydanie vysokú sumu. Jej osud bol spečatený.
Žiarlivý kráľovi politici poštvali najskôr kráľa Karola VII. proti Johanke, ktorá bola zranená pri útoku na obkľúčené mesto Paríž a dosiahli toto, že bola v máji roku 1430 u Compiégne zatknutá a predaná Angličanom. Aby sa Angličania vyhli zodpovednosti za smrť Johanky z Arku, odovzdali ju cirkevnému súdu v Rouene, kde ju obvinili z mnoho „zločinov“; opustila rodinu, nosila mužské oblečenie, povyšovala sa nad svoj stav, neposlúchala cirkev a hlavne z kacírstva, že údajne dostala príkaz priamo od Boha, bez sprostredkovania Cirkvi. Pre Pannu Orleánsku nastala doba veľkého utrpenia.