Ps: Mrazák
Básnik, prozaik, publicista, politik. Básne začal písať už v detstve, neskôr uverejňoval svoju poéziu v rôznych časopisoch. V prvej svojej zbierke básní (Z tichých i búrnych chvíľ) dominujú verše intímnej a rodinnej lyriky i ohlasy na tragické dni vojny a na účasť slovenského ľudí v nej. Druhá zbierka (To je vojna) má baladický charakter, tretia (Hoj, zem drahá!) oslavný, od protivojnových básní prechádza k veršom na oslavu slobody a vzniku ČSR.
Rázusovu prozaickú i básnickú tvorbu výrazne poznačilo sklamanie z vývinu udalostí, podnietilo jeho politickú aktivitu, zaujímal kritický postoj najmä k nekorektnej myšlienke jednotného čs. národa a k problémom spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte (Kameň na medzi). Zbierkou básní Kresby a hovory 1-2 sa pokúšal o tzv. čistú poéziu, nezaťaženú akoukoľvek tendenciou. V ďalšej tvorbe sa ocitá na hranici pesimizmu a skepsy, prehlbuje v nej svoje vlastné ideové postoje a viacerými básňami sa vracia k Októbrovej revolúcii.
Od 1910 publikoval krátke prozaické útvary, neskôr označované za básne v próze. Sú to reflexie a meditácie, v ktorých sa odrazil jeho tvrdý zápas s realitou a rozpormi vlastného vnútra. Po prevrate sa tematike jeho krátkych próz objektivizuje. Na sklonku života doplnil tento žáner o pozoruhodné historické novely Bombura a Surovcovci, v ktorých sa upriamil na životodarnú vitalitu slovenského rodu ako nádeje národa do budúcnosti. Od 2. polovice 20. rokov sa sústredil na rozsiahle románové kompozície. Vykresľuje v nich život dediny (ako to prežíval v Moravskom Lieskovom) v rovine foklórneho zvykoslovia, ako aj spoločensko-politického zápasu, charakterizujúcich poprevratový život. Martin Rázus napísal dva historické romány: Júlia a Odkaz mŕtvych. V prvom sa sústredil na spor breznianskych mešťanov s pánom ľupčianskeho zámku Gašparom Tríbelom o pozemky. V druhom sa zameriava na dramatické udalosti z obdobia protireformácie, prezentuje ideu náboženského porozumenia a tolerancie, jednoty národa, ktorá je podľa neho nevyhnutnou podmienkou boja za dovŕšenie národných práv.
Ideového posolstva sa zriekol Rázus vo svojich dvoch autobiografických románoch Maroško a Maroško študuje, v ktorých hľadá únik k návratu do detstva a študentských rokov. Alkoholizmus a predovšetkým negatívne prejavy spoločenského diania v Uhorsku sú témou románu Krčmérsky kráľ; dielo sa zaraďuje medzi najkritickejšie obrazy poprevratových pomerov u nás.