V neskorších novelách sa snaží zachytiť sociálne a psychologické črty voľakedajšieho zbojníctva a tesnú spätosť človeka s prírodou, zážitky z detstva a mladosti. Poviedky Gajdošov vojna - kôň a Šimčík a jeho mať patria k najlepším slovenským poviedkam o 1. svetovej vojne. Románová tvorba 30. rokov odráža intelektuálne prostredie (Proroctvo doktora Stankovského), osudové spojenie človeka s prírodou a jej živlami (Chlieb a Jozef Mak), intímne ľudské vzťahy a problémy v troch generáciách (Na krížnych cestách), návrat k istotám – k zemi, k realistickým metódam (Na Bukvovom dvore), udalosti a ľudí zo stredoslovenského lazu v čase SNP. Tvorbe pre deti a mládež i edičnej práci v tejto oblasti sa venoval v časopise Slniečko. Už do zbierok U nás, Tomčíkovci, Domov a Medové srdce zaradil aj poviedky autobiograficko-spomienkového charakteru, ktoré sčasti určil deťom. Publikoval vlastné úpravy ľudových rozprávok, ktoré ho neskôr inšpirovali k tvorbe vlastných magických a zvieracích rozprávok (Smelý zajko a iné). V tejto literatúre sa pokúšal v deťoch rozvíjať pocity spravodlivosti, kresťanskej lásky a optimizmu.