Jozef Cíger - Hronský známka vydaná pri

Osobnosti - Jozef Cíger-Hronský
Návrh: Rudolf Cigánik Rytina: Rudolf Cigánik

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 15. 2. 1996 príležitostnú poštovú známku "Jozef Cíger-Hronský" zo série Osobnosti o nominálnej hodnote 3 Sk. Jozef Cíger-Hronský (23. 2. 1896 Zvolen - 13. 7. 1960 Luján, Argentína) - spisovateľ. Pôvodne učiteľ. R 1933 prešiel do služieb MS, pôsobil ako redaktor časopisu Slniečko, od r. 1933 tajomník a v rokoch 1940 - 45 správca Matice slovenskej. Pričinil sa o postavenie tlačiarne Neografia. R. 1945 emigroval, pôsobil ako predseda SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slov. spisovateľov a umelcov v zahraničí, r. 1959 založil MS v zahraničí, naposledy žil v Argentíne. Literárne debutoval zbierkou U nás a v literatúre pre deti prózou Najmladší Závodský. V poviedkach a románoch Chlieb, Jozef Mak zachytil sociálne rozpory na dedine. Literárny realizmus inovoval lyrickými prvkami a kompozičným experimentovaním (Pisár Gráč). V medzivojnovom období rozvinul tvorbu pre deti (Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik, Zlaté hodinky). V emigrácii dokončil a r. 1948 vydal román - legendu Andreas Búr Majster, ktorý znamená zavŕšenie tzv. lyrizovanej prózy. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 15. 2. 1996 až do odvolania.

---

Jozef Hronský (vl. menom Jozef Cíger)
Spisovateľ, učiteľ, redaktor, autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny pracovník, publicista, maliar.
Študoval na učiteľskom ústav v Leviciach. Učil v Horných Mladoniciach, v Senohradoch, Krupine, Kremnici, pracovník MS v Martine. Roku 1945 emigroval do Rakúska, na jeseň 1945 do Talianska, od 1948 kreslič textilnej továrne v Lujáne v Argentíne. V emigrácii sa kultúrne aktivizoval v krajanských spolkoch. Jeho tvorba vyšla z tradícií slovenského literárneho realizmu. Významne ovplyvnil vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a naturalistickej línie. Jeho tvorba reprezentuje prechod od tradičného slovenského dedinského realizmu cez lyrický expresionizmus, zdôrazňujúci mýtus zeme a prítomnosť Boha v každodennom živote človeka, až k modernej intelektuálnej expresionistickej próze, analyzujúcej deziluzívne pocity človeka 20. storočia.
V prvých knižne vydaných poviedkach a novelách sa tematicky orientoval na dedinu, ale i na problémy inteligencie. Do svojich súborov sporadicky zaraďoval poviedky s historickými motívmi.

V neskorších novelách sa snaží zachytiť sociálne a psychologické črty voľakedajšieho zbojníctva a tesnú spätosť človeka s prírodou, zážitky z detstva a mladosti. Poviedky Gajdošov vojna - kôň a Šimčík a jeho mať patria k najlepším slovenským poviedkam o 1. svetovej vojne. Románová tvorba 30. rokov odráža intelektuálne prostredie (Proroctvo doktora Stankovského), osudové spojenie človeka s prírodou a jej živlami (Chlieb a Jozef Mak), intímne ľudské vzťahy a problémy v troch generáciách (Na krížnych cestách), návrat k istotám – k zemi, k realistickým metódam (Na Bukvovom dvore), udalosti a ľudí zo stredoslovenského lazu v čase SNP. Tvorbe pre deti a mládež i edičnej práci v tejto oblasti sa venoval v časopise Slniečko. Už do zbierok U nás, Tomčíkovci, Domov a Medové srdce zaradil aj poviedky autobiograficko-spomienkového charakteru, ktoré sčasti určil deťom. Publikoval vlastné úpravy ľudových rozprávok, ktoré ho neskôr inšpirovali k tvorbe vlastných magických a zvieracích rozprávok (Smelý zajko a iné). V tejto literatúre sa pokúšal v deťoch rozvíjať pocity spravodlivosti, kresťanskej lásky a optimizmu.