Hans Christian Andersen životopis

„ V detstve som rád počúval rozprávky.
Rozprával som ich po svojom,
dovolil som si každú zmenu,
ktorú som pokladal za vhodnú,
dal som voľný priebeh fantázii,
aby oživila farby na obrázkoch vyblednuté.“

Životopis:

H. Ch. Andersen bol človekom chudorľavej postavy s prísnou vychudnutou tvárou, smutnými očami a s melancholickým úsmevom na perách, ktorý mal mimoriadne láskavý vzťah k ľuďom – najmä k deťom, ktorým rád rozprával svoje rozprávky. Bol najväčším rozprávkárom všetkých čias. Najdôležitejšie udalosti zo svojho života zachytil v knihe Rozprávka môjho života. Je to kniha, ktorá má viac ako 500 strán.
Domček obuvníckeho majstra H. Andersena v Odense, kde sa H. Christian 02.04.1805 narodil, istotne nebol nejakým vzorom útulnej domácnosti. Izba, v ktorej rodina bývala, bola jedálňou, spálňou aj obuvníckou dielňou spolu. „ Z kuchynky si sa vydriapal po rebríku na povalu, kde sme mali v odkvape medzi naším a susedovie domom truhlicu s hlinou na pažítku a petržlen, celú mamičkinu záhradu, ešte dnes kvitne táto záhradka v mojej rozprávke Snehová kráľovná.“ Hneď na začiatku svojho životopisu spomína Andersen aj rodičov. O otcovi uvádza, že sa ženil ako 22-ročný, matka bola od neho o 16 rokov staršia a mala aj 5-ročnú dcéru za slobodna. Matka s otcom si rozumeli veľmi málo. Otec bol nesmierne nadaný a mal veľmi rád svojho syna, ktorému vyrábal hračky, čítal mu rozprávky a kreslil obrázky. Andersen bol od detstva zasnívaným rojkom a mával často pri potulkách mestom prižmúrené oči, z tohto dôvodu si ľudia o ňom mysleli, že má zlý zrak. V čase, keď chodil do ľudovej školy, zažil prvú tragickú udalosť. Jeho otec sa dal zverbovať na vojnu, z ktorej si priniesol podlomené zdravie a krátko po návrate zomrel. Všetka starostlivosť o rodinu zostala na pleciach matky, ktorá si na živobytie zarábala praním bielizne v domácnostiach, no bola to ťažká práca a zárobok bol malý. Po 40-ke sa znovu vydala za muža o 10-rokov mladšieho. Tento nemal rád malého Hansa a strpčoval mu život, ako sa len dalo. V týchto časoch prežíval Hans najkrutejšie dni svojho detstva. Otčim ho nemal rád a nerozumel mu, kamaráti sa mu posmievali pre vycivenú postavu, bocianie nohy a ťarbavú chôdzu – neraz ho nemilosrdne naháňali po uličkách Odense a vyhrážali sa mu bitkou, pre nič za nič, len tak z pasie, pretože bol mrzký. Tieto neradostné zážitky z detstva zvečnil neskôr v krásnej a dojemnej rozprávke O mrzkom káčatku. Mrzké káčatko snívalo, že sa stane krásnou labuťou. H. Ch.

Andersen už od detstva sníval, že sa stane slávny. A myslel si, že slávnym sa môže stať prostredníctvom divadla. V detstve mu otec čítal komédie veľkého dánskeho dramatika Holberga. A keď mladý Hans chodil do školy, veľmi skoro sa mu dostlali do rúk Shakespearove hry. Vtedy napísal svoju prvú hru , tragédiu, v ktorej všetci účinkujúci nakoniec umreli – Abor a Elvíra. Vysmiali ho s ňou, ale mladý Andersen si myslel, že divadlo je mu osudom. Zahral si aj ako herec so súborom Kráľovského divadla a pôsobol aj ako spevák. Matka nemala porozumenie pre synovo rojčenie. Pokladala remeslo za oveľa bezpečnejšiu životnú základňu, než akou je herectvo. Chcela mať zo syna krajčíra. Napokon zverili rozhodnutie v tejto dôležitej veci istej „múdrej žene“ – veštici. Táto mu z karát a kávy predpovedala takýto osud: „ Z Vášho syna bude slávny človek! Na jeho počesť bude raz mesto Odense slávnostne osvetlené!“
Potom matka už synovi nebránila, aby odišiel v r. 1819 do Kodane. Myslel si, že tam bude pôsobiť ako operný spevák na základe odporúčania z Odense na tanečnicu p. Schallovú. Bol však sklamaný, lebo ho tam slúžka pokladala za žobráka, hoci bol oblečený vo svojom najlepšom konfirmačnom obleku a oblečený v čižmách, ktoré „vŕzgali (znak toho, že boli nové). Hlboký zážitok z nových čižiem zvečnil aj v rozprávke Červené topánky. V Kodani sa pokúšal uplatniť ako spevák, i divadelný autor. Napísal podľa cudzieho námetu tragédiu Slnečný škriatok. Neskôr napísal i poviedku Prízrak na hrobe Palnatokiho. Divadlo ich neprijalo. Na prekvapenie Andersena , obe tieto práce po rokoch vyšli bez jeho vedomia a súhlasu pod pseudonymom Wiliam Christian Walter ( skratky krstných mien jeho najmilších autorov: William Shakespeare a Walter Scott).

Štúdiá:
Vyštudoval na strednej škole v Holsingore. Roky na strednej škole patria k najťažším chvíľam v jeho živote aj vzhľadom na jeho vek. Maturoval ako najstarší maturant vo veku 22 rokov. V životopise nezaznačil Andersen nič o tom, čo po maturite robil, z čoho žil. Spomína iba na to, že zamýšľal vyštudovať teológiu a stať sa farárom. Neprezrádza, prečo tento úmysel neuskutočnil. Lásky:
V láske šťastie nemal, lebo všetky vážne známosti so ženami sa skončili s rozchodom a hlbokým sklamaním.
1. láska sa volala Riborg Voigtová – dievča z bohatého kupeckého domu. Keď ju popýtal o roku, odmietla ho, lebo milovala iného. Dlho mu trvalo, kým sa spamätal z bolestného úderu.

Keď ho žiaľ za ňou prebolel, pokúsil sa nájsť šťastie inde.
Zaľúbil sa do najmladšej dcéry svojho dobrodinca Louisy Collinovej. Ale darmoju zbožňoval a písal jej zaľúbené listy, ona k nemu cítila len priateľstvo. A tak sa Andersen dočkal ďalšieho sklamania. Neskôr, keď už písal rozprávky, spracoval smutný zážitok v prekrásnej rozprávke Malá morská panna, ktorá od žiaľu a clivoty z lásky k smrteľníkovi – princovi, umiera. Ona symbolizuje Andersena, nedosiahnuteľný princ je symbolom Louisy.
Jednu z najkrajších rozprávok Slávik inšpirovala jeho beznádejná láska k slávnej švédskej opernej speváčke Jeny Lindovej, ktorú nazývali „švédskym slávikom“.

Tvorba:

Próza:
Pri pobyte v Taliansku mu zomrela matka. Po návrate domov vznikol román Improvizátor, ktorý možno považovať za jeho vstup do literatúry. V románe spracoval hlavne svoje vlastné zážitky z mladosti. Tento román získal úspech doma i v zahraničí. Neskôr napísal ešte 2 prózy: O.T. a Iba muzikant. Aj tieto boli kladne prijaté hlavne v zahraničí.

Divadelné hry:
Abor a Elvíra
Mulatka
Maurka
Rozprávky:
Ani Andersen, ani nikto z jeho priateľov netušil, že svetovú slávu možno získať písaním rozprávok. Veľkým a nesmrteľným sa stal práve vďaka svojim rozprávkam, ktoré si najskôr ani sám veľmi nedocenil. Jeho rozprávky čítajú mladí i starí, deti i dospelí. Ich pôvab spočíva v neobyčajnom rozprávačskom umení autora, ktorý dokázal vylúdiť cit a krásu v dotyku s prostými vecami. Deň narodenín H. Ch. Andersena 2. apríl je sviatkom detskej knihy. Malá morská panna
Statočný cínový vojačik
Cisárové nové šaty
Červené topánky
Snehová kráľovná
O mrzkom káčatku
Slávik
Pastier svíň
Lietajúci kufor
Sedmokráska
Divé labute
Slimák a ružový ker
Dievčatko so zápalkami
Škriatok u kramára
Iduškine kvety
Ihla na plátanie
Strieborniak
Smrek
Veľký morský had
Záhradník a panstvo

Úspech
Je zaujímavé, že doma v Dánsku si získal uznanie a úspech oveľa ťažšie a pomalšie ako v cudzine. Najkrajším dôkazom lásky, akú voči Andersenovi cítili rodáci, bol nezabudnuteľný 6. 12.1867, „najkrajší sviatok môjho života“, kedy ho mestská rada rodného mesta Odense zvolila za čestného občana. Zomrel po ťažkej chorobe v r. 1875 vo veku 70 rokov.