Ján Amos Komenský životopis

J. A. Komenský sa narodil 28. 3. 1592 v Nivnici pri Uhorského Brodu a časovo spadá do obdobia na prelome medzi humanizmom a barokom. Všeobecne sa uvádza, že jeho otcom bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská. Obidvaja rodičia zomreli po sebe na epidémiu. Komenskému bolo vtedy len dvanásť rokov a po ich smrti sa o neho starala teta. Ako žiak bol veľmi nadaný, najprv študoval na bratských školách v Přerově a v Strážnici. Potom študoval na latinskej škole, kde prijal meno Amos. Po štúdiu bol poslaný do Nemecka, ako sa vtedy patrilo, aby nazbieral skúsenosti. V Nemecku mladý Komenský vyrobil mapu Moravy. Prvé vydanie sa objavilo v roku 1627 a nasledujúcich zhruba sto rokov bola kopírovaná predovšetkým v holandských a nemeckých atlasoch. Po štúdiu v Nemecku, na Nassavskej akadémii Herborn a teologickej univerzite Heidelberk, sa vrátil späť a v roku 1614 učil na škole v Přerově. Po vysvedčení, medzi rokmi 1618-1621 odišiel učiť do Fulneku, kde napísal dielo Listové do nebe, vydané v roku 1619 – je to vlastne päť fiktívnych listov pre Ježiša Krista o meštianskej dokonalosti. Tam sa taktiež prvý krát oženil, za manželku si zobral Magdalénu Vizovskú. Po bitke na Bielej hore(1620) bolo na Staromestskom námestí popravených 27 českých pánov a Československo sa dostalo do rúk Habsburgovcov. Tými bol Komenský neustále prenasledovaný. Býval vtedy vo východných Čechách, kde v roku 1623 napísal alegorické dielo Labyrint sveta a raj srdca. K dielu sa vrátil aj neskôr a postupne ich doplňoval, preto sa prvé tlačové vydanie objavilo až v roku 1631 v Perně a druhé vydanie v Amsterdame roku 1663. Dielo obsahuje 2 časti – v 1.časti podrobuje celú vtedajšiu spoločnosť alegorickou kritikou a v 2.časti sa zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal sám Boh. Celková myšlienka tohto diela je odovzdanosť Bohu.

Na mor mu zomrela žena a jeho dve deti, tak sa druhý krát oženil roku 1624 s Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal postupne štyri deti. Spoločne v roku 1628 odišli do vyhnanstva z poľského Lešna a vtedy verili, že sa do Čiech ešte niekedy vrátia, ale to sa mu už nikdy nesplnilo. V Lešne pôsobil ako učiteľ a riaditeľ bratského gymnázia. V roku 1632 bol zvolený ako biskup a zároveň pisárom jednoty.
Napísal dielo Česká didaktika, ktorá bola preložená do latinčiny (Didactica magna) a nazvaná Veľká didaktika. Je to jeho celoživotné dielo, ktoré obsahuje všetky zásady a práva všetkých na vzdelanie.

V Lešně tiež napísal Informatórium školy materské, je to pedagogický spis, ktorý zahrňuje predškolskú výchovu a učebnicu latinčiny Brána jazykov.

V roku 1641 bol pozvaný do Londýna, aby tu vybudoval akadémiu vied, ale dlho sa tu nezdržal, pretože v Anglicku vypukla vojna a začala revolúcia. Zoznámil sa tu s vynikajúcim grafikom Hollarem, ktorý vytvoril jeho obraz. V Anglicku žil sedem rokov.



Bol tiež pozvaný do Švédska, aby reformoval vtedajšie školstvo.
Pozvanie prijal hlavne pretože veril, že mu to pomôže k návratu domov. Zo Švédska ale odchádza späť do Lešna. Pri druhom pobyte v Lešně roku 1649 sa potretí krát oženil – s Janou Gajusovou (bezdetné manželstvo). Veľmi cenný zo spisov je Kšeft umierajúcej matky jednoty bratskej, napísaný po ratifikácii vestfalského mieru (1650), kedy boli stratené nádeje emigrácie na návrat do vlasti.
Potom bol pozvaný aj do Maďarska, kde žil od roku 1650 a pre školákov vypracoval knihu Orbis Pictus, ktorá mala žiakov povzbudiť k učeniu. Usiloval sa o jednoduchý, ale zároveň pútavý spôsob podania informácií a jeho cieľom nebolo len uľahčiť žiakom osvojenie latinského jazyka, ale tiež zlepšiť mravy všetkých občanov, zmeniť ich názory a naučiť spôsobu života, tak ako je to v iných vyspelých krajinách. Je to prvá obrázková učebnica na svete a neskôr bola preložená do jedenástich jazykov. Ďalšie dielo pre školákov na seba nenechalo dlho čakať - Škola hrou je kniha plná divadelných drám (1654). Žiaci sa učili ich hrať na javisku a zároveň v nich bola obsadená učebná látka. Tento spôsob učenia bol na vtedajšiu dobu veľmi moderný. Z Maďarska sa vrátil späť do Lešny, ale to bola chyba. Pri požiare Lešny roku 1656 mu zhorel latinsko-český slovník, poklad jazyka českého, na ktorom pracoval počas niekoľko desaťročí. Súčasne so slovníkom zbieral české príslovia. Ich súbor múdrosť starých Čechov obsahoval cez 2000 prísloví porekadiel, bol vydaný až v polovici 19.storočia. Niektoré jeho diela boli objavené a prvý krát publikované až v našom storočí. Spis o poézii české bol vydaný v roku 1955 a nedokončený rukopis Všeobecná porada o náprave vecí ľudských bol objavený v roku 1935. Pri požiare mu zomrela žena. Znova teda odchádza, tento krát do Amsterdamu do rodiny De Gearru. V tejto dobe vypukla vojna medzi Anglickom a Holandskom – vtedy vypracoval mierovú dohodu Anjel mieru. V roku 1668 bol vydaný spis Jedno potrebné, tj. filozofická záveť vyjadrujúca potrebu po kľude duši.

V Holandsku strávil celkom štrnásť rokov a hovorí sa, že si po štvrtý krát našiel ženu. V podvečer 15. novembra v Amsterdame Jan Amos Komenský zomrel a bol pochovaný v neďalekom Naardenu. Jan Amos Komenský bol a stále ešte je celosvetovo uznávaná osobnosť.