Bol jedným z najvzdelanejších spisovateľov v 18. stor. Za svoje všestranné vedecké zásluhy bol povýšený do zemianskeho stavu a už za života sa mu dostalo honosné označenie: Veľká ozdoba Uhorska.
Narodil sa v Očovej v roku 1684. Pochádzal z roľnícko- masiarskej rodiny. Včas osirel, takže na štúdiách sa ťažko prebíjal a ako nezeman musel prekonávať predsudky spoločnosti. Univerzitu absolvoval v Halle. Už počas štúdií sa prejavili jeho všestranné záujmy: popri teológií ho zaujala filozofia, medicína prírodné vedy a jazyky. Po skončení štúdií bol farárom a rektorom školy v Banskej Bystrici. Roku 1714 sa presťahoval do Bratislavy kde naďalej zastával funkciu farára a stal sa rektorom lýcea v Bratislave, ktoré pod jeho vedením patrilo k najnavštevovanejším školám v Uhorsku. Tu zmodernizoval vyučovací proces, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka, a takzvaných reálnych predmetov napr: zemepisu. Matej Bel napísal okolo 50 diel, štúdií a článkov v jazyku latinskom, nemeckom a maďarskom. Zaoberal sa v nich históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a taktiež kultúrou, jazykovedou, hospodárstvom a prírodnými vedami. Vo vedeckých prácach prebojúval moderné metódy, kolektívnu prácu, postup podľa vopred stanoveného plánu, štúdium archívneho materiálu a pozorný prístup k faktom. Podnikol veľa študijných ciest po Uhorsku a zorganizoval široký kolektív spolupracovníkov. Jeho prvým dielom bolo dielo : Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska, ktoré napísal v roku 1723. Podal tu ukážky zemepisného spracovania ( o Demanovských jaskyniach, Sklených Tepliciach) a snažil sa o zmapovanie Uhorska po stránke národopisnej, jazykovej aj historickej. Cenné na tomto diele je najma to, že autor podáva obraz vtedajšej spoločnosti a spôsobu života. Zmieňuje sa aj o prirodzenom nadaní a pracovitosti slovenského ľudu. Najvýznamnejším dielom je spis Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku. Tlačou vyšli iba štyri zvazky v rozmedzí rokov 1735 - 1742. Obsahujú zemepisné, národopisné, historické i prírodovedné poznatky z niektorých uhorských stolíc ( bratislavskej, turčianskej, liptovskej a iné). Napísal aj množstvo úvodov ku knihám. napr. ku gramatike Pavla Doležala : Gramatika slovensko- česká. Okrem toho, že tu podal rozčlenenie slovanských jazykov, s uznaním sa vyjadril o národnom jazyku, ktorý v ničom nezaostával za tzv. svetovými jazykmi.