Lev Nikolajevič Tolstoj životopis

Jeden z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejší ruský spisovateľ. Muž, ktorý výrazne ovplyvnil svetovú literatúru. Muž, ktorého meno poznajú ľudia najrôznejšieho veku, povolania a vzdelania na celom svete. Ako veľa významných spisovateľov bol aj Lev Nikolajevič Tolstoj oslavovaný ale aj zatracovaný hlavne vo svojej vlasti Rusku a aj v Jasnej Polianke, kde sa v roku 1828 narodil ako syn šlachticov. Veľmi skoro osirel (ako 8 ročný) a možno aj to malo vplyv na jeho štúdium, ktoré nedokončil, ale aj na jeho názory.

V armáde, ako dôstojník, kde slúžil aj so svojím bratom Nikolajom písal podrobné denníky, ktoré mu pomáhali nájsť samého seba (Sevastopoľské poviedky). Niekoľkokrát vycestoval do Európy, kde porovnával život medzi Európou a Ruskom (Luzern). Späť do Ruska sa vrátil s myšlienkou reformy školstva. Na túto myšlienku sa úporne pripravoval, svedčia o tom jeho denníky a korešpondencia. Bola to reakcia na bratovu smrť, a túto myšlienku považoval za jeho „ sväté poslanie“. „Teraz je potrebné niečo iné. Nie my sa potrebujeme učiť, ale potrebujeme naučiť Marfutku a Tarasku aspoň trošku tomu, čo vieme“.Založil vlastnú školu, do ktorej dobrovoľne dochádzali deti jeho stúpencov. Vyučoval, jemu vlastnými slobodnými a prirodzenými metódami (Šlabikár) a následne sa stal aj obhajcom roľníkov aby pozdvihol ich úroveň.

Jedným s obecných, ale konkrétne sa prejavujúcich pedagogických postojov Tolstého, v ktorom sa ukazovalo práve uvedené východisko bola sloboda dobrovoľnej dochádzky a takisto sloboda voľby dĺžky trvania vyučovacích predmetov. Žiaci nemuseli prísť do školy a takisto mohli školu kedykoľvek opustiť. V hlavnej miere to bola voľba kolektívu a nie jednotlivca. V tom sa uplatnil pozorovateľský a psychologický dar Tolstého, vnímavosť a takt veľkého ruského spisovateľa. Jeho cieľ bol oslobodiť školy od úradného nátlaku cárskej vlády a spoločnosti kopírujúcej západné vzory.
Jeho veľký vzor už od mladosti bol Jean Jacques Rousseau, dokonca ktorého podobizeň nosil v medailónku na krku a zdieľal jeho názor, „Máme vždy vyučovaciu, pedantskú mániu, že učíme deti tomu, čomu by sa naučili oveľa lepšie sami od seba, a že zabúdame na to, čomu by sme sa mohli mi sami naučiť“.

Po svadbe prešiel k písaniu historických románov, a napísal dielo Vojna a mier – román času a priestoru, ktorý podáva súhrnný obraz ruskej spoločnosti. Odohráva sa na veľkom priestore, v ktorom opisuje ťaženie Napoleona na Rusko, požiar v Moskve ale aj Bitku u Slavkova.

Skúšaný je hlavne Andrej, je ťažko ranený v bitke pri Slavkove a doma mu umiera žena. Zamiluje sa do Nataši Rostovovej, ktorá ho napokon zradí ale on umiera v jej náručí. Pierre a Nataša sa zaľúbia a vzniká manželstvo. Okrem fiktívnych postáv tu hrajú veľkú úlohu aj velikáni svetovej histórie ako Alexander I., Kutuzov a Napoleon.
Venuje sa aj psychologickému románu Anna Kareninová (ktorý pôvodne neplánoval napísať) v ktorom vychádza z témy láska, nevera, nešťastie, žiarlivosť (inšpirácia – jeho žiarlivá manželka), pokrytecká morálka a predsudky ruskej spoločnosti – je to tragický príbeh vydatej Anny Kareninovej ku dôstojníkovi Vronskému. Najprv ho odmieta, ale potom sa k nemu vracia po žiarlivostnej scéne jej manžela a odchádzajú do Európy. Anna sa chce vrátiť a to Vronský neznesie a neúspešne spácha samovraždu, a tak sa utápa v depresiách. Paralelne sa odohráva príbeh Levina a Kity, ktorá odmieta jeho ponuku na sobáš, ale po ťažkej chorobe a vyzdravení ju napokon prijíma.

V tom čase sa zrieka svojich aristokratických pôžitkov a prijíma život obyčajného sedliaka a ideu morálnej čistoty, splynutia s prírodou a Bohom. Otvorene kritizoval vyhladovanie robotníkov, rusko – japonskú vojnu alebo prvé porevolučné popravy. Po celom rusku sa začal šíriť filozofický smer „tolstoizmus“ a jeho odkaz „nepodporovať zlo násilím“, dodnes je nedocenený(V čom je moja viera, Čo teda máme robiť, Kráľovstvo božie). Nieje divu, že sa stal nepohodlným. Vyobcovali ho z pravoslávnej cirkvi, ale on už dávnejšie veril v iné hodnoty, ktoré mu ponúkala Bahájska viera, s ktorou sa stretol vo väzení, kde žil s tureckým väzňom a učiteľom Bahá´u´lláhom, na adresu ktorého povedal: „Trávime svoje životy tým, že sa snažíme odhaliť tajomstvo vesmíru. Žil však istý turecký väzeň Bahá´u´lláh, ktorý mal k nemu kľúč. Bahá´u´lláhovo učenie nás obdarúva najvyššou a najčistejšou formou náboženského učenia“.
Následne sa rozhodol pre tajný útek do Bulharska, kde ho sprevádzal aj osobný lekár slovák Dušan Makovecký. Cesta sa končí na železničnej stanici Astapovo, kde Lev Nikolajevič Tolstoj roku 1910 podlieha ťažkému zápalu pľúc. Toto miesto bolo pomenované Lev Tolstoj. Na svoje prianie bol pochovaný v rodnom lesíku v Jasnej Polianke.
K jeho učeniu sa v dnešnej dobe priznáva už len niekoľko ľudí, pretože jeho myšlienky tak oslavované ale aj veľmi kritizované sú dodnes nedocenené. Aj napriek tomu Lev Nikolajevič Tolstoj zanechal veľmi výrazný odkaz vo svetovej literatúre.