Konkrétne možno spomenúť Dejiny Perzie od Petra Bizara, Históriu Rimanov od Alexandra Appianiho, História Ameriky od Jakuba LeMoyna, diela Sokratove a Aristotelove, knihy Erazma Rotterdamského, Homérova Odyssea, Ezopove Bájky, Múnsterovu Kozmografiu, objemné Základy medicíny od Leonarda Fuchsa. Toto všetko mu nebránilo, aby nedal niekoho obesiť či inak zmárniť. Známy je prípad z 1605, keď Bočkayovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a dokonca vyrabovali hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Thurzova reakcia bola rýchla a krutá : niekoľkých dedinčanov dal obesiť a dedinu podpálil. To všetko bez súdu a vyšetrovania. Neskôr sa ukázalo, že dedinčania boli nevinní - veci nechali v dedine vojaci. Jednému malému zemanovi zabral jedenásť dedín a až dlhotrvajúci súdny spor rozhodol v Thurzov neprospech. Lúpežného rytiera Telekesiho prilákal do Bytče pod zámienkou rokovania o amnestii. Keď rytier lúpežník prišiel, strčil ho do väzenia. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ pod katovu sekeru. Ale nemali by sme Juraja Thurza posudzovať podľa dnešných kritérií. Na svoju dobu to bol nesmierne vzdelaný človek a nejaké tie popravy asi patrili k dobrým mravom vtedajšej šľachty. Juraj Thurzo bol hrdinom tureckých vojen. V rokoch 1590-1594 sa osobne zúčastnil na viacerých bojoch. Vo víťaznej bitke bitke pri Székesfehervári bol vážne zranený. Mimochodom - v tejto bitke zahynul budínsky paša, jeho vezír a sedem begov. Ako 31-ročný sa stal radcom kráľa Rudolfa II. V roku 1602 sa stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti. S Thurzovou politickou mocou rástol aj jeho hospodársky vplyv. Vlastnil tri panstvá na Slovensku : Bytčianske, Lietavské a Oravské. V r. 1607 pribudlo aj výnosné Tokajské panstvo aj s hradom. Toto panstvo sa stalo strediskom obchodu s vínom. Vrchol Thurzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Túto hodnosť dostal po smrti Štefana Ilešházyho. Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou. Jeho plat bol 1000 zlatých ročne. Mal právo vyniesť rozsudok smrti aj nad osobami šľachtického pôvodu. Jeho povinnosťou bolo byť spravodlivým sudcom bez ohľadu na pôvod a postavenie osôb. Všetkými prostriedkami mal ochraňovať bezbranných - tak, ako to bolo zakotvené v prísahe, ktorú skladal pred snemom. Alžbeta Báthoryová bol prvý závažný prípad, ktorý mal vyriešiť. Zrejme sa mu to nepodarilo podľa predstáv príbuzných obetí, ani podľa predstáv panovníka. Báthoryová sa pred súd nikdy nedostala. Thurzo bol blízky priateľ Nádasdyovskej rodiny a František Nádasdy bol manželom A. Báthoryovej. Jeho manželka si s Báthoryovou dopisovala, rodiny sa navštevovali, chodili na svadby svojich detí.