Keď Vincent vystavil svoje najnovšie obrazy v Salóne nezávislosti – 2 obrazy v 1889 a 10 v 1890 – všetci priatelia ho ubezpečovali o ich úspechu. „ Veľa umelcov si myslí, že tvoje maľby boli na výstave najvýraznejšie“ , napísal mu Gauguin.
Po dlhom pobyte v Saint- Rémy odišiel Vincent do Anvers – sur – Oise, malej dedinky pri Paríži. Mal tak konečne viac príležitostí stretávať sa s bratom Theom. Zveril sa do opatery Paulovi Gachetovi, homeopatyckému psychológovi, ktorý bol aj amatérsky maliar. Vincent si Gacheta rýchlo obľúbil. Ten mu odporučil sústrediť sa len na maľovanie. Vincent začal maľovať obrazy znovunadobudnutej slobody, ale aj okolitej krajiny a pšeničných polí. Pracoval s veľkým nasadením a počas nasledujúcich 2 mesiacov sa mu podarilo namaľovať každý deň 1 obraz. Vincentovi sa toto obdobie pokoja a vnútornej stability veľmi páčilo. V júni 1890 navštívil svojho brata v Paríži. Theo mu oznámil, že plánuje založenie vlastnej spoločnosti, takže si budú musieť obaja stiahnúť opasky. Silne poznačený Theovým oznamom, začína vo Vincentovi narastať vnútorné napätie. Sám to opísal takto : „ Môj život je podkopaný a moje kroky sú taktiež veľmi neisté.“



27. júla 1890 odišeil Vincent na pšeničné pole a tam si strelil do hrude. Doplazil sa ešte do svojej ubytovne, kde o 2 dni neskôr, teda 29. júla 1890 zomrel. Po celý čas bol Theo pri ňom.
Medzi smútiacimi boli aj Camille Pissarro, Emile Bernard a Pére Tanguy. Celá vincentová rakva bola pokrytá žltými kvetmi, teda jeho najobľúbenejšou farbou. Do hrobu k rakve boli vložené aj všetky jeho štetce a palety.
Vincentové maľby boli odovzdané Theovi. Ich skutočné dedičstvo bolo pochopené až vďaka ich mocnému vplyvu na umelcov 20. storočia. Theo zorganizoval ich výstavu ešte v septembri 1890. No ani jemu už zdravie neslúžilo a tak Theo zomrel 25. januára 1891.
Vdova po Theovi sa s ich dieťaťom a všetkými maľbami vrátila späť do Holandska. Po jej smrti v roku 1925 zdedil všetky maľby Theov syn Vincent Willem van Gogh. Kôli iniciatíve Holandského štatu, ktorý chcel na počesť ešte aj po smrti dlho neuznávaného maliara postaviť múzeum, dal Vincent Willem van Gogh previesť všetky maľby na Nadáciu Vincenta van Gogha ktorú založil. Stavba múzea, ktoré navrhol holandský architekt Gerrit Rietveld, sa začala v r. 1969 a múzeum bolo prvýkrát sprístupnené v r. 1973. Odvtedy toto múzeum vystavuje najväčšiu kolekciu van Goghových malieb, ktoré sú zapožičané z Nadácie Vincenta van Gogha.