Gauguina veľmi ťažila finančná kríza, v ktorej sa nachádzal. Neskôr usporiadal dražbu v Drouotovom paláci, kde predal tridsať pláten, a tak si zarobil na cestu na vysnívané Tahiti. Tunajší domorodci ho veľmi dobre prijali medzi seba, s ktorými nadviazal veľmi dobré vzťahy. Učil sa ich jazyk a snažil sa pochopiť ich náboženstvo. Tu Gauguin tvoril obrazy, na ktorých upaltňoval svoje nové nápady a myšlienky. Na obrazoch sa občas pokúšal postavy idealizovať a nenamaľoval ich také, aké v skutočnosti boli. Po nejakom čase Gauguinovho života na Tahiti sa dosť zhoršila jeho finančná situácia. Rozhodol sa vrátiť ešte raz naspäť do Francúzka. Po vylodení vo Francúzku sa dozvedel, že pred nejakým časom zomrel jeho strýko a on po ňom zdedil 10000 frankov. Aj s pomocou týchto peňazí sa mu podarilo usporiadať v novembri v roku 1893 veľkú výstavu, ktorá vzbudila u ľudí živý záujem, no jej finančný efekt nebol opäť postačujúci. Po daľších neúspešných výstavách a dražbách sa Gauguin rozhodol odísť opäť na Tahiti, kde sa znovu usadil. Na Tahiti, okrem toho, že mal podlomené zdravie, mal aj problémy s úradmi, pretože sa zastával tunajších domorodcov. Kvôli mnohým problémom, ktoré ho ťažili sa koncom roku 1897 pokúsil otráviť, avšak zachránilo ho to, že dávka, ktorú si pripravil bola prisilná a jeho organizmus ju ihneď vyvrátil. O ďalšie siahnutie si na život sa nepokúšal. Po podpore viacerých zberateľov sa zlepšila aj jeho finančná situácia. Napokon sa ešte odsťahoval na ostrovček Hiva-Oa v Markézach, kde 8. mája v roku 1903 s podlomeným zdravím tento umelec zomrel. Popis najvýznamnejších diel:

Žltý Kristus r. 1889, Gauguin bol vtedy členom skupiny impresionistov a syntetistov
Ta Matete r. 1892, „Dnes nepôjdeme na trh“
Tahitské ženy r. 1891
Vlastná podobizeň v klobúku r. 1893, autoportrét
Dve tahitské ženy r. 1899, postavy reliéfne vystupujú z pozadia, na obraze prevládajú žlté, zelené a modré farby.