Paul Gauguin životopis

Paul Gauguin sa narodil v roku 1848, takže nemohol spoznať impresionizmus v čase jeho kryštalizácie. Neskôr bol aj napriek tomu do impresionizmu zasvätený, no tento umelecký smer ho nenapĺňal. Gauguinova povaha a jeho rôzne životné okolnosti ho veľmi rýchlo poznačili dobrodružnosťou, a preto ťažko znášal vnútené obmedzenia. Pre jeho tvorbu je typický najmä symbolizmus. Predmety i postavy vymedzuje silnými líniami. Farebnosť a perspektíva jeho obrazov sú nezvyčajné. Gauguin pri maľbe využíva veľké farebné plochy a kontrasty medzi nimi. Nesústredí sa iba na kresbu krajiny, ale znázorňuje aj určitý dej. Ďalšími charakteristickými znakmi jeho diel sú harmónia teplých farieb, zjednodušenie objemov a potlačenie tieňov. Ako malý chlapec žil v Peru a mládenecké roky strávil ako námorník obchodného loďstva. Neskôr po návrate z vojenskej služby žil usadlým životom a pracoval ako burzový zamestnanec. Tu sa oženil a mal päť detí. V roku 1885 bol Gauguin v Dánsku na návšteve u manželkinej rodiny. Tu si uvedomil, že nie je schopný podrobovať sa spoločenským konvenciám, a keďže už predtým v sebe objavil sklony k maliarstvu, vrátil sa naspäť do Francúzska. Tu sa po nejakom čase dostal do veľkej finančnej tiesne. Chcel ju prekonť tým, že sa odsťahuje do Bretónska a bude tam žiť čo najskromnejšie. Neskôr ho ohúrila exotika Panamského prieplavu kam sa odsťahoval. Ani tu však nenašiel viac štastia a išiel na Martinique, kde navyše ochorel a keď vyčerpal aj posledné prostriedky, vrátil sa naspäť do pohostinnejšieho Bretónska. V jednom hostinci v Pont-Avene sa začal stretávať s inými chudobnými maliarmi, ktorí mali podobný osud ako on. Tu Gauguin vytvoril dnes slávnu kompozíciu Videnie po kázni a Jakubov zápas s anjelom. Gauguin v tom obdodí napísal výrok: „NEKOPÍRUJTE PRIVEĽMI SKUTOČNOSŤ. UMENIE JE ABSTRAKCIA. VYVODZUJTE HO Z PRÍRODY TÝM, ŽE ZOČI-VOČI NEJ BUDETE SNÍVAŤ, A MYSLITE SKÔR NA TVORBU AKO NA VÝSLEDOK.“ V roku 1889 vytvoril známe obrazy Žltý Kristus a Zelený Kristus. Na týchto obrazoch sa uplatnila jeho myšlienka syntézy krajiny. Neskôr sa Gauguin vybral do Arles, kde býval jeho priateľ Vincent van Gogh. Tu našiel krajiny, ktorých ráz i osvetlenie ho podnecovali, aby pokračoval vo svojich pokusoch v smere, ktorý si predtým vytýčil. Neskôr sa však vzťahy medzi nimi zhoršili natoľko, že si Gogh odrezal z rozrušenia vlastné ucho britvou, potom čo s ňou ohrozoval Gauguina. Po tejto nešťasnej udalosti sa Gauguin vrátil naspäť do Pont-Avene a neskôr do Pouldu.

Gauguina veľmi ťažila finančná kríza, v ktorej sa nachádzal. Neskôr usporiadal dražbu v Drouotovom paláci, kde predal tridsať pláten, a tak si zarobil na cestu na vysnívané Tahiti. Tunajší domorodci ho veľmi dobre prijali medzi seba, s ktorými nadviazal veľmi dobré vzťahy. Učil sa ich jazyk a snažil sa pochopiť ich náboženstvo. Tu Gauguin tvoril obrazy, na ktorých upaltňoval svoje nové nápady a myšlienky. Na obrazoch sa občas pokúšal postavy idealizovať a nenamaľoval ich také, aké v skutočnosti boli. Po nejakom čase Gauguinovho života na Tahiti sa dosť zhoršila jeho finančná situácia. Rozhodol sa vrátiť ešte raz naspäť do Francúzka. Po vylodení vo Francúzku sa dozvedel, že pred nejakým časom zomrel jeho strýko a on po ňom zdedil 10000 frankov. Aj s pomocou týchto peňazí sa mu podarilo usporiadať v novembri v roku 1893 veľkú výstavu, ktorá vzbudila u ľudí živý záujem, no jej finančný efekt nebol opäť postačujúci. Po daľších neúspešných výstavách a dražbách sa Gauguin rozhodol odísť opäť na Tahiti, kde sa znovu usadil. Na Tahiti, okrem toho, že mal podlomené zdravie, mal aj problémy s úradmi, pretože sa zastával tunajších domorodcov. Kvôli mnohým problémom, ktoré ho ťažili sa koncom roku 1897 pokúsil otráviť, avšak zachránilo ho to, že dávka, ktorú si pripravil bola prisilná a jeho organizmus ju ihneď vyvrátil. O ďalšie siahnutie si na život sa nepokúšal. Po podpore viacerých zberateľov sa zlepšila aj jeho finančná situácia. Napokon sa ešte odsťahoval na ostrovček Hiva-Oa v Markézach, kde 8. mája v roku 1903 s podlomeným zdravím tento umelec zomrel. Popis najvýznamnejších diel:

Žltý Kristus r. 1889, Gauguin bol vtedy členom skupiny impresionistov a syntetistov
Ta Matete r. 1892, „Dnes nepôjdeme na trh“
Tahitské ženy r. 1891
Vlastná podobizeň v klobúku r. 1893, autoportrét
Dve tahitské ženy r. 1899, postavy reliéfne vystupujú z pozadia, na obraze prevládajú žlté, zelené a modré farby.

Zdroje:

José Pijoan – Dejiny umenia 8 -