Páter Pio kapucín

všetky texty na týchto stránkach sú prepísane z publikácii, ktoré majú cirkevné schválenie:
(kniha: Blahoslavený Páter Pio: Tarsycjusz Sinka, kniha: Páter Pio: John A. Shug)

Páter Pio , kapucín, stigmatik, narodil sa 25. mája 1887 v Pietrelcine. Pokrstili ho hneď na druhý deň, lebo bol veľmi slabý. Dali mu meno Francesco. Bol v poradí druhým synom Grazia Forgiona (+1946) a Márie Giuseppy Di Nunzio (+1929). Rodičia boli chudobní, jednoduchý ľudia. Boli analfabeti. Ich vieru "z počutia" živila horlivá modlitba. V takejto atmosfére chudoby a prostej nábožnosti vyrastal budúci františkán kapucín. Bol citlivým a jemným dieťaťom. Pre slabé zdravie musel prerušiť školu, čo ho však príliš netrápilo. Chudoba, ktorá doma vládla, prinútila otca Grazia Forgiona odísť "za chlebom" do Severnej Ameriky. Po starostlivej príprave, v desiatom roku života, Francesco Forgione pristúpil k prvému svätému prijímaniu. Hlboko prežíval šťastie prameniace zo zjednotenia s Kristom. O dva roky prijal sviatosť birmovania. Cítil sa vtedy ako dospelý kresťan, ktorý sa díva na svet očami viery. Matka sa napriek chudobe postarala o synovo vzdelanie, aby nebol analfabetom. Pod vedením miestneho učiteľa Domenica Tizzaniho skončil Francesco trojročnú základnú školu. Učiteľova mienka o ňom, ktorú vajadril pred matkou, bola nasledovná: "Musím ti úprimne povedať, že nebudeš mať z neho veľkú radosť. Je fyzicky slabý a na učenie nemá veľké vlohy. Je to obyčajný človek." A takýmto obyčajným, prostým, nenáročným človekom ostal do smrti. Ani názor učiteľa Máriu Giuseppu neodradila od toho, aby pre syna zabezpečila ďalšie vzdelanie. Na jej žiadosť začal Francesco študovať na gymnáziu, hoci to značne zaťažovalo skromný domáci rozpočet. Učil ho tam Angelo Caccavo, zbožný a známy človek, ktorý tridsať rokov učil mládež z Pietrelciny a okolia. Francesco vtedy otcovi do Ameriky okrem iného napísal: "Teraz som u nového učiteľa. Učenie mi ide čoraz lepšie, čo teší mňa a rovnako aj mamu." Za dva roky Francesco zvládol látku z troch tried gymnázia. Z týchto rokov si Francesca pamätajú ako slušného a dobre vychvaného chlapca. Jeho neposlušnosť spočívala iba v tom, že radšej spal na holej zemi s kameňom pod hlavou ako na posteli, ktorú mu pripravila matka. Na Francesca urobil veľký dojem mladý kapucín, brat Kamil, ktorý prišiel do Pietrelciny ako kveštár vyberať almužnu. Páčila sa mu jeho brada a hnedý hábit, dobre vystrihnutý a priliehavý.