Uľpievanie je poníženie seba samého na hmotu.
Gándhí dokázal vybojovať nezávislosť Indie, ale nemohol zmeniť spoločnosť. India bola vysatá a ponižovaná Angličanmi. Ale sama o sebe od dávnoveku valila balvan náboženského dogmatizmu, ritualizmu a sektárskej výlučnosti. Odveké hranice kastovného delenia odsúdilo asi pätinu obyvateľov do kasty nedotknuteľných, tých, ktorých len dotyk, ale i prítomnosť a tieň spôsobuje rituálnu poškvrnu. Mahátmá Gándhí vyhlásil rozhodný boj za zrušenie nedotknuteľnosti, ale tento balvan sám odvaliť nemohol. Jeho ľud boži, ako ho nazval, získal len dočasne prístup k verejným studniam, do chrámov a škôl. Ďalej sa hinduistická spoločnosť delila a delí na čistých a nečistých, vznešených a nízkych, a to nielen ortodoxná spoločnosť.
Vráťme sa však k úvodnej otázke. Sú Gándhího zásady vtelené do pojmov „ stjágraha“ a „ ahimsa“, aj o polstoročie po jeho smrti živé? Boli nepochybne produktom doby a zohrali úlohu v oslobodzovacom zápase. Ale odchodom Britov začali strácať na účinku. „Ahimsa“ sa menila a mení na „ himsu“, násilie. To sa netýka len vrážd dvoch premiérov, ale každodenného vraždenia, prepadávania za bieleho dňa a strachu obyvateľov pred možnými útokmi násilníkov. Zostáva len nostalgická spomienka na najväčšieho z veľkých zjavov novodobých dejín Indie.