Napoleon Bonaparte - vojvodca a diktátor

Korzičan Napoleon Boaparte sa narodil 15.augusta 1769. Jeho otec, advokát Charles Bonaparte, chcel mať zo syna vojaka, a tak ho poslal študovať na učilištia Brienne a Paríži. Ambiciózny a vzraston neveľký Napoleon prejavoval vľa disciplíny, ale aj odvahy a už v roku 1785 (mal 16 rokov) sa stal poručíkom. Vrátil sa na Korziku, kde sa zúčastňoval na separatistickom hnutí, ale v roku 1793 musel aj s matkou újsť do vtedy revolučného Paríža. Keďže mal dostatočne revolučné zmýšľanie, vládnucí Konvent ho prijal do služieb svojej armády. Ešte v tom istom roku pod jeho velením armáda dobyla rojalistami obsadenú pevnosť Toulon, za čo získal hodnosť generála. Dvadsaťštyri ročný generál sa stal obľúbeným vodcom a aj napriek jeho chvíľkovemu odvolaniu z armády (kvôly Robespierrovej smrti a neprehľadnosti situácie) sa z neho stala prvá osobnosť armády. V jeho 26 rokoch ho povolali ako hlavného veliteľa tzv. talianskej armády, ktorej cieľom bolo obsadit Taliansko. Výrazné úspechy spočívali najmä v inteligentnej stratégii, ktorá naháňala brániacim sa strach. Napoleon neváhal využívať aj politické intrigy na svoj postup. V roku 1797 stál na čele generálneho prevratu , ktorým sa podarilo nastoliť vojenskú diktatúru. O rok neskôr a však Napoleon postavil do čela armády so svetovládnymi chúťkami. Aj keď námornú bitku s admirálom Nelsonom v ústí Nílu francúzska armáda prehrala, postup pozemných vojsk na Káhiru sa nedal zastaviť. V roku 1799 sa po návrate do Paríža dostal za pmoci armády na vrchol svojej moci. Mal podporu buržoázie, pretože dočasné panovanie vojenskej diktatúri hrozilo ľudovými povstaniami a nepokojmi. Nová ústava zaručovala prvému konzulovi rozsiahle rozhodovacie právomoci, čo Napoleon využil. Začiatok nového storočia a nepokojná situácia v Európe podnietili Napoleona k vojenským prípravám. Jeho mocibažnosť nakoniec prerástla v roku 1804 do rozmerov bsolutistickej diktatúri. Dal sa spolu s manželkou Jozefínou vyhlásiť za doživotného cisára. Jeho moc sa začala rozpínať po Európe a armáda zanechávala za sebou spálenu zem. Na mori sa mu však vďaka silnej anglickej flotile nikdy nepodarilo získať moc. Cieľom jeho vojen bola márnomyseľná túžba stať sa najväčším pánom v Európe. Od roku 1806 bez problémov víťazil na frontoch v Prusku, Rakúsku i Španielsku. Európa ležala francúzskemu cisárovi prí nohách - s výnimkou Británie a Ruska. Keďže na mori si netrúfal, vydal sa napoleon dobyť Moskvu.