Kalvoda si ho začal pozornejšie všímať a zoznamoval Benku s významnými krajinármi. Čím ďalej, tým viac sa dostáva k samostatným prácam, a vo voľnom čase pravidelne chodieval s Kalvodom na výstavy. R.1913 dr. A. Kolísek sprostredkoval Benkovi na Kalvodovu žiadosť štúdijný pobyt na Orave. Tam videl celkom inú krajinu ako v Čechách. Spomína na to takto „.. keď som prišiel k Žiline a ďalej k Vrútkam, ku Kraľovanom zavalili ma horiská,....aby aspoň na Orave neboli také ozrutánske! Čo si ja s nimi počnem, čo budem maľovať? Obrazy z Oravy tvorili úvodnú etapu Benkovho vývoja. Roku 1920 idchádza na Spiš, poznáva Vysoké a Nízke Tatry a hľadá v nich možnosti pre rozvoj nového umeleckého názoru. V tomto období ho už brali na vedomie ako zrelého maliara – umelca, a o jeho tvorbe sa už písalo a diskutovalo. Prostredie patriarchálno-ľudového typu, z ktorého M. Benka vyšiel, je symptomatické a nesie sa celým jeho dielom. R.1920 založil v Martine spolok slovenských umelcov. Martin Benka sa stal členom tohto spolku a jeho pôsobenie sa prenieslo z Čiech na Slovensko. Veľkým impulzom pre rozvoj jeho umeleckej tvorby, ale aj umeleckých názorov boli na začiatku dvadsiatych rokov cesty do zahraničia: Talianska, Rakúska, Francúzka, Španielska, neskôr do Poľska .. V galériách podrobne študuje diela významných maliarov. Po návrate maľuje obrazy s dramatickým obsahom, ustáľuje sa na vrchárskych motívoch, vymedzuje život ľudí v chudobnom a strmom priestore. Od r.1925 Martin Benka navštevoval francúzko, zároveň sa zúčastňoval na medzinárodných výstavách v Benátkach, Varšave a Krakowe. Od začiatku 30. rokov sa jeho umelecký a ľudský záujem začína väčšmi sústreďovať na človeka a krajinár sa mení na figuralistu. Jeho obrazy sú epickejšie, monumentálnejšie a symbolickejšie. Po 30 ročnom pôsobení v Prahe odchádza do Martina. Tu sa mení jeho spôsob života. Po čase vedie oddelenie pre kreslenie a maľovanie na slovenskej VŠ technickej v Bratislave. R. 1940 ho menujú za mimoriadneho profesora a za predsedu zjednotených výtvarníckych spolkov. V tomto období maľoval optimisticky ladené obrazy. Prevláda v nich viera v prostý ľud, oslava práce. Do obdobia rokov 1940-1944 patria aj veľké farebné živé figurácie, kompozície oslavujúce prácu roľníka. Ku koncu života rozšíril svoju tvorbu o každodenné motívy zobrazujúce radostnú skutočnosť, ktorej sa dožil on a jeho národ. Ešte ku koncu života mu ako prvému z našich výtvarných umelcov udelili titul národného umelca.