V Martine v tichom prostredí plnom obrazov a kníh sa 28.6.1971 skončila jeho životná cesta.
Naša spoločnosť ocenila jeho celoživotné úsilie, jeho tvorbu, ktorá pramenila v hlbokej zrastenosti zo životom ľudu.

Vývin diela

Martin Benka vyjadroval želanie, aby sa hodnotili len tie jeho obrazy, ktoré prešli výstavami. Náčrty nech sa posudzujú iba ako pomôcky, nech v nich nikto nehľadá umenie. Ďalším momentom je aby jeho diela boli kritizované podľa jeho vlastných kritérií sebahodnotenia. Za umenie pokladal len to, za čím bola práca. Z tohto hľadiska nedoceňoval napríklad náčrty a štúdie, ktoré žiadal posudzovať len ako pomôcky.
Benka pracoval takmer vo všetkých výtvarných disciplínach: v kresbe, vo voľnej a úžitkovej grafike, ilustrácií, krajinomaľbe, v portréte, vo figurálnej kompozícií, monumentálno-dekoračnej tvorbe, v sochárstve. Okrem toho bol činný ako hudobný interpret (hra na husliach a cimbale), ako hudobný skladateľ, ako výrobca huslí, ako spisovateľ. Základný prúd umelcovej aktivity zahrňuje kresbu a krajinárstvo – figurálne maliarstvo.

Ideovo – estetický rozbor

a, vzťah k ľudovému a profesionálnemu umeniu

Benka je prvý slovenský maliar, u ktorého je ľudovo-žánrový motív niečim viac, než námetom. Našiel v ňom väzbu vnútornej spríbuznenosti.
U Martina Benku sa stretávame s dvoma základnými typmi inšpirácie:
1, ide o hľadanie kontakrov s ľudovou predstavivosťou
2, o hľadanie spojív s hmotnou ľudovou kultúrou, ľudovým citom
Benkovi musíme priznať mimoriadnu schopnosť vnímať poetiku a rytmus folkloristického materiálu slovesného a hudobného. Benka duchovne zrástol s ľud. Piesňou, povesťou, riekankou, ľud. Hrdinom. Čerpal s poznania našich ľudových i národným dejín, z odkazu sloven. nár. obrodenia a s intímneho dotyku s ľud. Kultúrou svojské predstavy, pojmy a ideály do služieb ktorých dal potom celú svoju tvorbu.
Z myšlienkového a citového zážitku ľud. Slovenska sa zrodilo benkove nové ponatie maliarskej témy. Benkov vnútorný model Slovenska bol obdarený dovtedy nebývalou ideovou a predstavovou univerzálnosťou. Tým, že Benka prijal úlohu moderného tvorivého subjektu otvoril priestor pre hľadanie národného výrazu svojim mladším súšastníkom i pokračovateľom. Mal schopnosť vypovedať všetko, čo povedať chcel.

b, štruktúra diela a jeho záujmy

Štruktúra umeleckého diela je usporiadanosť umelcovej výpovede. Každý jeho obraz bol s výnimkou monumnetálnych alebo aplikovaných prác olejom na plátne. Benkovským vlastnostiam patrí „suchosť“ olejomaľby, meniaci sa rukopisný prednes a meniaca sa kvalita maliarskej „hodnoty“. K takýmto patrí maľba „Na Drevároch pod Slatinou. Pri pohľade na tento obraz sa divákovi vynárajú myšlienky a city ako sú ťažká práca, sila ľudského kolektívu, zápas s prírodou, idyla táborového ohníka.