Myšlienka pracovného zápasu je vystriedaná na obraze „Na pole“ včasnou rannou scenériou, keď nízke slnko ešte nestihlo vniknúť do kútov dolín, kde driemu hmly. Nad prudkým svahom siluety hrabačou kráčajúcich za prácou. Je to nálada povýšená nad ideu a symbol. Tvorí ho suchá takmer „sadrová“ maliarska matéria, ide tu už o „reliéf“.
Jeho zobrazovanie krajín a ľudí sa uskutočňuje v podstate v rámci reálnych proporcií a bez ich agresívneho narušovania. Každý jeho obraz má svoj zámerný farebný kanón. U Benku nemá námet nikdy zmysel sám v sebe, ale vykonáva funkciu znakového signálu a presahuje vždy aj do „ríše ideí“. Príznačnou ukážkou tohto typu je obraz „Odolnosť“. Je v ňom síce aj sujet, ale stelesňuje množinu ideí. Tento obraz ilustruje tie literárne obrazy, v ktorých sa hovorí o práve na slobodu a o jej bránení proti každému kto na ňu siaha s násilnou rukou. V tom je obsahová tendencia i politikum prakticky celej Benkovej tvorby.
Čo Benka zobrazoval a čo tým vyjadroval?
Sprvu bola preň najdôležitejšou témou krajina ( do r. 1920). V jeho dielach je zriedkavý výskyt zimných scenérií.
Človeka zastupuje v Benkovej tvorbe takmer výlučne slovenský sedliak: horský roľník, pastier, drevorubač, trhovec, sedliačka, dievčina, mládenec, dieťa. Jeho tvorbe úplne chýba mestský človek. Benka má osobitný záujem o zobrazovanie pracovných nástrojov roľníka, pastiera, drevára ..., o hudobné nástroje ako motivické atribúty. Sústavne pracuje s ľudovým krojom zaujíma sa o jeho ornamentiku.

c, funkcie diela a jeho recepcia

Umelecký výtvor vrastá do spoločnosti svojími hodnotami a významami, ale i tým či má vysoké a lebo obyčajné ambície, či je drahé alebo lacné, či je adresované mnohým alebo len niekoľkým.
Nepopieral náladovo tvorivú funkciu obrazu, ale chcel ju obohatiť, znáročniť a zvýznamniť: išlo mu o zmocnenie sa drámy i balady, monumentality i zadumanosti slovenskej horskej prírody oživenej človekom. Zrod typického Benku korení v rozchode s impresívnym umením.
Zo základných funkcií Benkovho diela je sociálno-humanistická. Patrí sem najmä ľudovosť: maľoval vždy len ľud a nikdy nie pánov. Ďalšia funkcia je u Benku morálna ako súčasť jeho humanizmu. Pre Benku platí klasický ideál jednoty krásneho i mravného. Z Benkovho názoru na svet a na umenie vyplýva prítomnosť výchovnej funkcie v jeho diele. Cez výchovný aspekt sa pretavuje aj Benkovo vlastenectvo a humanizmus, no vychováva aj k láske ku všetkým umeniam. K funkciám staršieho umenia patrili napr. funkcia kultová, magická a dekoratívna.