Môže naznačiť iba spôsoby práce, jej postup, radosť z nej i sklamanie. Tajomná pohnútka tvorby ostáva až dosiaľ nerozriešená.

O sebe a o svojej tvorbe

Svoj cieľ som nesplnil tak ako som si kedysi predstavoval. Neočakával som za orácu odmeny a uznania, trápilo ma čosi iné. Akým najlepším spôsobom, akou výtvarnou sa povinne podelím o svoje city a krásu, velebnú majestátnu prírodu s ľudom v nej pracujúcim, boriacim sa za lepší, chutnejší kus chleba ...
Presvedčil som sa, že nikdy nezabraňoval hovoriť, spievať, malovať a tvoriť po svojom. K špecificky slovenskému umeniu nedá sa dôjsť za rok alebo dva. Tento proces vyžaduje celých ľudí ochotných usilovne pracovať, s radosťou študovať, trápiť sa, odovzdaných a schopných znášať všetky ťažkosti.

Z môjho rodného kraja

Pochádzam z roviny, kde sa v lete do nedohľadna rozteká zlato úrody, som rodák z Bratislavy kde sa lúky rozpínajú, no milujem hory. Sú charakteristickým znamením Slovenska. Keď som študoval, ony ma vábili, pokrývali stránky náčrtníkov. Ako študent som chodil na Malú Fatru, do Nízky ch Tatier, žil v dedinských chalupách, zbližoval sa s ľuďmi a ich prácou, spieval som s nimi. Krajina ma tu celkom zaujala, rovnako aj ľudia, ktorý tu žili. Nosili krásne kroje. Veľmi som mal rád Jánošíkov kraj. V Terchovej som hľadal chalupu Jura Jánošíka aby som ju namaľoval. Krok za krokom som chodil Vrátnou dolinou a kreslil a kreslil. Príroda bola mi mojou studnicou, knihou z ktorej som čerpal ponaučenie. Avšak ateliér bol mojou svätyňou. Tam som sa znova opájal atmosférou horských údolí, tam som spodobňoval svoj kraj. Vysoké tatry som nemaľoval. Asi chcú iného výtvarníka. A mňa úprimne povedané nelákali. Snáď preto, že som hľadal celkom čosi iné: najtypickejšie miesta Slovenska, jeho dobrý ľud. Ten som našiel tu na strednom Slovensku, to je centrum môjho života, miesto, kde som našiel reč zeme.
Dnes môžem povedať, že sa mi podarilo zachytiť tvár Slovenska v akejsi syntéze hôr a človeka.

Moja večná istota

Rád maľujem hory a vrchy, ale najradšej mám ten rodný rovinatý kraj – Záhorie. Tu som začal kresliť a spoznávať slovenský kraj. Moja láska k rodnému kraju neustále rastie. Je to večná istota, je to prameň sily a je to kút, kde ťa ľudia poznajú a vždy radi vítajú. Na poctu rodného kraja som namaľoval obraz Pieseň roviny. Ja som si odniesol z rodného Záhoria lásku k prostému ľudu.