Kancelár sformoval druhú nemeckú ríšu.
Otto von Bismarck (1815 – 1895 ), pochádzajúci zo starého brandenburského rodu, označovaný za rytierskeho vazala svojho kráľa, si postavil za cieľ, vytvoriť z Pruska brutálnym násilím a junkerskou bezohľadnosťou, ale i krištáľovo čistým rozumom najmocnejší nemecký štát a z Nemecka vládnuci celok Európy. Jedným z vrcholov jeho životnej dráhy bolo vyhlásenie pruského kráľa Wilhema I. vo Versailles za nemeckého cisára. Jeho ríša prežila ako republika prvú svetovú vojnu, na nacionálnom socializme stroskotala. Pôsobenie Bismarcka zanechalo za sebou v dejinách, a nielen nemeckých, hlboké stopy. Diskusie o ňom nezamĺkli ani po sto rokoch. Škála jeho hodnotení sa tiahne od nenávideného tyranského politika a „ čestného sprostredkovateľa „ až k národnému hrdinovi, „ železnému kancelárovi „ a „ kováčovi ríše „. Napísalo sa o ňom viac ako šesťtisíc publikácií, ktorých počet nie je ešte zďaleka konečný. Otto von Bismarck sa narodil 1. apríla 1815 v Schonhausene Altmarku. Pochádzal zo starobrandenburského šľachtického rodu, jeho matka bola pôvodom zo vzdelanej meštianskej rodiny. Po ukončení právnického štúdia pôsobil krátky čas v štátnych službách, „ suché papierovanie „ ho však neuspokojovalo, a tak sa venoval celé desaťročie svojmu pamoranskému rytierskemu panstvu. Jeho politická kariéra sa začala roku 1847, keď sa stal strohým konzervatívnym poslancom Zjednoteného krajinského snemu. Už tu sa vehementne postavil proti všetkým liberálnym tendenciám. Nikdy nezaprel svoj prusko – monarchistický spôsob myslenia. Zvysoka hľadel aj na zasadanie Národného zhromaždenia v Chráme sv. Pavla, ktoré prebiehalo v rokoch 1848/49. Keď sa roku 1851 stal zástupcom Pruska v ríšskom sneme vo Frankfurte nad Mohanom, zosmiešnil ho satiristický časopis Kladderadatsch slovami : Pán von Bismarck-Schonhausen tam bude pekne šafáriť. Ukázalo sa však, že sa z tohto dedinského zemepána z brandenburskej marky vykľul počas desaťročnej diplomatickej kariéry vo Frankfurte, Sankt Peterburgu a Paríži majster diplomatického umenia. Roku 1862 ho kráľ vymenoval za pruského ministerského predsedu. Bolo to v čase, keď vrcholil konflikt o reformu armády medzi Wihlemom I. a poslancami. Bismarck viedol diktátorskú politiku zameranú nielen proti krajinskému snemu, tlači a verejnej mienke, ale aj proti liberálne zmýšľajúcemu korunnému princovi Friedrichovi.