Znovu zostal bez práce a znovu sa mu nepodarilo nájsť miesto učiteľa. Stena pred ním vztýčená na polytechnike obklopovala i strednú školu. Nerozumel tomu: snáď sa prejavujú všeobecné znaky nezamestnanosti, snáď to tkvie v tom, že nie je rodeným Švajčiarom, možno je jeho pôvodom, možno to je v ňom samom?
V uvedenom dopise z Milána hovorí o nádeji, že dostane miesto v patentovom úrade. O to sa staral Marcel Grossmann. Na jar roku 1902 bol Einstein znovu v Miláne a odtiaľ písal prosby o prácu na rôzne univerzity. Medzitým sa cez svojho otca Grossmannovi podarilo nájsť pre Einsteina miesto v patentovom úrade. Riaditeľ tohto úradu, inžinier Friedrich Haller, bol priateľom Marcelovho otca.
V apríli roku 1902 písal Einstein Grossmannovi:
„Milý Marcel! Keď som včera našiel Tvoj dopis, dojal ma vernosťou a ľudskosťou, ktoré ťa prinútili nezabudnúť na starého, smoliarskeho priateľa. Ťažko by sa našli lepší priatelia, ako ste Ty a Erhat. Nemusím ani hovoriť, ako by som bol šťastný, keby sa mi podarilo taký okruh pôsobenia získať; vynaložil by som všetko úsilie, aby som so cťou potvrdil doporučenie, ktoré som dostal. Som už tri týždne u rodičov, aby som stadiaľ našiel miesto asistenta na nejakej univerzite. Dávno by som ho už získal, keby proti mne neintrigoval Weber. Ale bez ohľadu na to nepremeškávam ani jednu možnosť a nestrácam humor.. Boh stvoril osla a dal mu hrubú kožu.
Teraz je u nás prekrásna jar a celý svet sa na teba díva takým šťastným úsmevom, že – chceš či nechceš – odhadzuješ každú starosť. Okrem toho ma hudobné stretnutia chránia pred stratou nálady. Čo sa týka vedy, premýšľam o niekoľkých nádherných ideách, ale musím ich ešte vysedieť...“
„Nádherné idei“ sa týkali molekulárneho pôsobenia a epiteton nemal byť žiadny osobný úspech. Einstein sa netešil zo svojich úspechov (to mu bolo vždy cudzie), ale kochal sa harmóniou prírody. Po zmienkách o prácach o molekulárnom priťahovaniu Einstein pokračuje :“Ako je nádherné pocítiť jednotu celého komplexu javov, ktoré by sa pri bezprostrednom chápaní zdali nesúradnými.“
Dnes už vieme, že v tejto vete je obsiahnutý program obsahujúci celý Einsteinov život.
Keď Einstein prišiel do Bernu, dlho s ním hovoril Haller, ktorý zmienený posudok dostal. Haller bol presvedčený, že tento skromný mladý muž bude na prácu v patentovom úrade vhodný napriek tomu, že nemá praktické skúsenosti. Prijal Einsteina ako technického experta tretej triedy s platom 3500 frankov za rok. Einstein sa do Bernu prisťahoval roku 1902 a od júla v patentovom úrade začal pracovať.