Keď mal Einstein pätnásť rokov, odsťahovali sa jeho rodičia do Talianska. Hermanna Einsteina prenasledovali v Mníchove neúspechy: továreň nevynášala, hrozila mu bieda. Bolo treba hľadať úspech inde. Taliansko ho lákalo ako pracovnými perspektívami, tak životnou malebnosťou, ktorú si toľko cenil. Okrem toho bohatí príbuzní Pauliny Einsteinovej – obchodníci s obilím v Henue – sľubovali pomoc.
V roku 1894 Hermann a Jakub otvorili elektrotechnickú továreň Miláne. Nevynášala. Tak sa teda bratia presťahovali do Pavie. Ale i tu ho prenasledovali neúspechy a čoskoro boli v Miláne znovu otvorená továreň Per la construzione di dinamo e motori elettrici a corrente continuata e alternata (pre výrobu dynám a motorov na jednoduchý a striedavý prúd). Továreň sa držala vďaka podpore príbuzných – talianských a nemeckých predstaviteľov Kochovej rodiny.
Albert zostal v Mníchove – musel dokončiť gymnázium. To sa však nepodarilo. Albert predbehol svojich spolužiakov v matematike a fyzike, pobyt na gymnáziu sa ale pre neho stával čoraz ťažším. Pod vplyvom čítania v ňom vzrastala kritika ku gymnaziálnej vede. Bifľovanie latinčiny a gréčtiny sa stávalo neznesiteľným rovnako ako rutina a nadbytok neužitočných informácií v ostatných predmetoch, neznesiteľným sa stal kasárenský duch gymnázia, ignorantské sebavedomie gymnaziálnych orgánov. Einstein, sústredený a ľahostajný k školským kratochvíľam, nezískal v škole blízkych priateľov a rodina bola ďaleko. Stále silnejšie sa v ňom uzatváralo prianie nechať učenie a odísť k rodine. Tak si obstaral potvrdenie lekára nutnosti polročného odpočinku vzhľadom ku svojej nervovej sústave. Jeho zámery však vedenie gymnázia prekazilo. Už dávnejšie sa nepozeralo dobrým okom na Einsteinov skepticizmus a slobodomyseľnosť. Vyzvali ho, aby opustil gymnázium, lebo jeho prítomnosť podrýva u žiakov úctu k škole. Rok pred ukončením Einstein gymnázium opustil a odišiel k príbuzným. Po príchode do Milána stratil nemecké občianstvo.
Taliansko Einsteina okúzlilo. Antické chrámy, múzeá a obrazové galérie, paláce a malebné chyže. Veselí, prívetiví ľudia s nenútenými spôsobmi. Všade hudba a spev a živá, melodická reč. Aký kontrast s prísnou škrobenosťou, ktorá ho obklopovala v Nemecku, aký kontrast so živlom príkazov, pravidiel, noriem a tabuliek. Cestoval do Janova a nikde ho neopustil pocit duševnej slobody.
Bolo sa však treba postarať o svoj osud. Otcove obchodné záležitosti boli stále horšie.