Jozef Mengele životopis
Jozef Mengele sa narodil 16. Marca 1911 v Gunzburgu, Nemecku ako najstarsi z 3 synov bavorskeho priemyselnika Karla Mengeleho a matky Walburgy. Jeho dvaja bratia boli Karl(1912-1942) a Alois(1914-1974).
Bol inteligentnym a ambicioznym studentom. Studoval filozofiu na univerzite v Mnichove a medicinu vo Frankfurte. Na univerzite v Mnichove ho ovplyvnili nazory nacionalneho socializmu. Studoval u Ernsta Rudina, tvorcu zákona o nutenej sterilizacii a hlavneho obhajcu teorie, podla ktorej je lekar povinny ukoncit ”nehodnotny” život. Doktorat filozofie ziskal u prof. T. Mollisona, ktory tvrdil, ze staci jeden pohlad na fotografiu, aby zistil, ci ma dotycny zidovskych predkov. Vo svojich studiach sa zameriaval hlavne na antropologiu a genetiku.
V roku 1937 dostal miesto asistenta v Ustave pre vyskum dedicnosti, biologie a rasovej cistoty vo Frankfurte, ktory mal v Tretej risi vysadne postavenie. Pracoval v tyme popredneho europskeho genetika prof. Otmara von Verschuera.V roku 1937 vstupil do NSDAP a o rok neskor do SS, ktora sa vydavala za ochrancu rasovej cistoty. Roku 1940 vstupil do Waffen SS a jeden rok sluzil v urade SS pre rasy a presidlenie, kde skumal rasovu vhodnost Poliakov.V polovici roku 1941 bol prelozeny na front na Ukrajinu. V 1942 bol zraneny, za co bol vyznamenany Zeleznym krizom prveho stupna. Bol preveleny naspat k Verscheurovi, ktory sa zatial stal riaditelom Vyskumneho ustavu cisara Wilhelma pre antropologiu, ludsku genetiku a eugeniku (veda o slachteni ludskej rasy). Tu sa zoznamil s pracou v koncentracnych taboroch. V mají 1943 odisiel do Osviencimu – bol tu dostatok “experimentalneho materialu”.
Vrokoch 1943-44 mal koncentracny tabor Osviencim (Auschwitz Birkenau) 5 krematorii a plynovych komor, v ktorych bolo zavrazdenych az 9000 ludi denne. Vacsina lekarov SS pokladala svoju pracu ako krajne tazku a odpornu, Mengele však nie, dokonca si vnej nasiel zalubenie. Povinnostou lekara bola aj prehliadka, tzv. selekcia, novych vaznov, ktori boli denne privazani v preplnenych dobytcich vagonoch. Pocas selekcie na muzov a zeny, si medzi vaznami vyhladaval dvojcata, ktore boli predmetom jeho vyskumu. Podla spomienok vaznov, ktori prezili, a spolupracovnikov Mengele, inak fesak, bol vždy elegantne obleceny s bielymi rukavicami a dokonale nalestenymi ciernymi topankami a nosil neodmyslitelny bicik.Bol taky cynicky, ze pocas selekcie si dokonca popiskoval oblubene operne arie.
Zakratko po prichode do tabora bol menovany za velitela zenskeho, detskeho a romskeho oddelenia. V krematoriu c. 2 v Birkenau nechal vybudovat specialne patologicke laboratorium, kde sa vykonavali pitvy ludi cerstvo otravenych plynom. Tu Mengele pracoval na svojom “vyskume”, aby odkryl tajomstvo zdokonalenia “arijskej” rasy. Zhromazdil tu tisice dvojcat. Jedno dieta sluzilo na experimenty, druhé ako referencna vzorka. Vyskum sa skladal z hrubych operacii a bolestivych testov takmer vždy bez pouzitia narkozy. Islo o amputacie, lumbalne punkcie, tyfusove infekcie a umyselne infikovane zranenia, aby bolo mozne sledovat reaakcie. Mengele vstrekoval svojim obetiam rozne roztokypod kozu na hlave, aby zmenil farbu vlasov, alebo do oci, aby ziskali modru farbu, co často zapricinilo rozlicne infekcie a zapaly az slepotu. Raz sa dokonca pokusil zosit 2 deti, aby vytvoril siamske dvojcata! Ak pokusne dieta zomrelo, druhé dvojca bolo ihned usmrtene, aby ich pitvy mohli prebehnut simultanne. Pre tie dvojicky, co prezili pokusy vytvoril zvlastnu skupinu s nazvom C.A.N.D.L.E.S. Ked 27. januara 1945 prisli oslobodzovacie vojska, z 3000 deti bolo nazive iba 200. Pri testovani odolnosti vaznov pouzival elektricke soky. Na pokusy so sterilizaciou zien pouzival roentgenove ziarenie. Na vyskume bolo zainteresovanych mnoho firiem, medzi inymi aj svetoznama firma Bayer so sidlom v Leverkusene, ktora sponzorovala Mengeleho vyskum – 200 mariek za kazdeho usmrteneho vazna.
Pre svojich kolegov bol Jozef Mengele stelesnenim idealneho oddaneho dostojnika SS. Nikdy sa nerozsiroval o svojom osobnom zivote. Roku 1939 sa ozenil s dcerou obchodnika Irene Schoenbeinovou. V marci 1944, ked sa mu narodil syn Rolf, si dokonaca ani nevzal dovolenku, aby ho videl. Svojho syna videl az o 6 mesiacov pocas kratkej tyzdennej dovolenky. Ked sa v januari 1945 priblizila sovietska armada, bol z toho velmi deprimovany predstavou, ze vysledky jeho pokusov padnu do ruk Rusom.Vo svojich pokusoch pokracoval az do 5.12.1944, ale zaroven podnikal kroky, aby odstranil dokazy svojej cinnosti v tabore Osviencim. Jeho patologicke laboratorium a plynove komory boli znicene. 17.januara 1945 usiel. Niekolkokrat bol zatknuty, ale vdaka uplatkom a aj administrativnemu chaosu aj prepusteny, preto odisiel do Argentiny. Po svojom prichode sa pod cudzim menom zaclenil do pocetnej nemeckej komunity. Po naviazani dolezitych kontaktov sa rozhodol podnikat. V roku 1955 prisiel do Europy. Pri ceste do Mnichova mal autonehodu.
Policia zacala presetrovat aj jeho juhoamericke dokumenty, preto aby sa vyhol zatknutiu podplatil ich a znovu usiel. V roku 1956 ziskal v Buenos Aires dokumenty na svoje vlastne meno a neskor dokonca aj pas Spolkovej republiky Nemecko na meno Jozef Mengele. A hoci bol na zozname hladanych osob, nebolo proti nemu vznesene ziadne oficialne obvinenie. V maji 1959 sa odstahoval do Paraguaja. 5.7.1959 na zaklade podkladov jedneho vazna z Osviencimu vydal nemecky federalny sud na Jozefa Mengeleho zatykac a obvinil ho zo sedemnastnasobnej ukladnej vrazdy. Nemecka tajna sluzba ho zacala hladat v Argentine, pretoze nevedela, ze sa medzitym prestahoval. V roku 1979 na dovolenke nedaleko brazilskeho Sao Paola, ako si bol zaplavat, dostal mrtvicu a zomrel. Jozef Mengele bol pochovany pod menom Wolfgang Gerhard na cintorine Panny Marie Ruzencovej v Embu.
Mengeleho experimenty boli kombináciou vedeckých,rasistických a ideologických úcelov nacistického režimu. Je dnes nepredstavitelne ,co sa dialo za drotenymi plotmi koncentracnych taborov.Okrem premyslenej priemyselnej likvidacie ludi, sa nasli aj stovky lekarov, ktori sa nestitili vykonavat pokusy na muzoch, zenach i detoch, aby naplnili svoje pochybne vedecke ambicie.
|