Martin Kukučín životopis

Vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Narodil sa 17. mája 1860 v dolnooravskej dedinke Jasenová, v rodinke oravského sedliaka. Od detstva osvojoval nazeranie a myslenie prostého človeka. Dôkladne poznal všednú i sviatočnú tvár života na slovenskej dedine, stretával sa s jej originálnymi postavami a figúrkami, zažíval jej veselé i tragické príbehy. Pocit stotožnenia sa s dedinským kolektívom bol základným životným pocitom jeho detstva. Kukučín začal tvoriť v jasenovskom prostredí. Už v roku 1883 uverejnil v Národných novinách svoju prvú poviedku Na hradskej ceste. Dedinské zvyky a obyčaje tvoria jeho poviedky Na jarmok, Na Ondreja, Dedinský jarmok a Hody. V nich sa snaží už o realistickú kresbu postavy, ale nedokáže ju ešte vsunúť
do širšej kompozície a deja. Čiastočne sa mu to podarilo v poviedkach Panský hájnik, Z teplého hniezda a najmä v Rysavej jalovici. V poviedke Rysavá jalovica humorné dejové situácie vyplývajú z komického charakteru hlavnej postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami v tomto diele. V čase pražských vysokoškolských štúdií pokračoval v tvorbe. Oboznamoval sa tu s českou i svetovou literatúrou i novými myšlienkovými prúdmi, čo znamenalo stopy v jeho dielach. V polemike s Tolstým a na pozadí tradičného chápania slovenskej dediny, sa rodí spoločensko-mravný názor spisovateľa. Je to vidieť aj vo viacerých prózach tohto obdobia, ale najmä v poviedkach Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae a Na podkonickom bále. V poviedke Neprebudený rozvíja tragický príbeh mrzáka, dedinského husliara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou svojej lásky. Humorno-satirický charakter má Kukučínova poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie. V poviedke sa prezentuje zemianstvo pána Aduša Domanického z Domaníc. Jeho majetok je zrujnovaný. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ. Najvýznamnejšou prácou zo študenského cyklu je novela Mladé letá. V nej vytvoril jedinečný, neopakovateľný lyrický obraz mladosti, hýriacej citovými vzruchmi a zápasmi. Novela sa viaže k prostrediu revúckeho gymnázia. Hlavné postavy sú Miško Jahoda, Ferko Putoris doplnený lyrickým obrazom dospievajúcej Eleny a komického brata Petríka. Vrchol Kukučínovej tvorby je dvojzväzkový román Dom v stráni, ktorý napísal na ostrove Brač. V centre románového príbehu stoja dve rodiny. Vzťah oboch rodín komplikuje láska mladého statkára k dcére druhej rodiny.

Konflikt románu sa nerieši harmonicky, spisovateľ spoznáva, že život súvekej spoločnosti je čím ďalej tým komplikovanejší a sociálne rozpory výraznejšie. V čase pobytu v Južnej Amerike vytvoril päťzväzkové dielo Mať volá. V románe načrtol životné osudy chorvátskych vysťahovalcoch, ich zápas o živobytie i neutíchajúcu túžbu po domove. Romány Lukáš Blahosej Krasoň a Bohumil Valizlosť Zábor čerpajú z obdobia štúrovského hnutia. Dramatické práce Komasácia, Bacúchovie dvor sú poznačené epickou rozpravnosťou. Vo svojich prvých cestopisoch V Dalmácií a na Čiernej hore a Rjeka - Rohič - Záhreb spracúva dojmi z prímorských miest i návštevy Čiernej hory. V americkom prostredí začal písať trojzväzkový cestopis Prechádzka po Patagónií. Nakoniec sa usadzuje v kúpeľnom mestečku Lipiku, kde ho uprostred tvorivej práce zastihla smrť.
Zomrel 21. mája 1928. V októbri toho istého roku previezli jeho pozostatky na martinský cintorín.