Zoznámil sa s Heinrichom Heinem, najmä však s Fridrichom Engelsom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom. Roku 1845 bol z Paríža vypovedaný, odišiel do Bruselu, kde zostal až do roku 1848. V tomto revolučnom roku ho nová francúzska vláda povolala nazad do Paríža. Už v apríli bol však s Engelsom v Kolíne a založil tu Nové rýnske noviny. V máji 1849 bol odtiaľto vypovedaný a vrátil sa nazad do Paríža. Keďže teraz už nebol vítaný ani tam a mal byť presunutý do Bretónska, odišiel do Londýna. V jeho vonkajšom konaní sa toto obdobie odrazilo v tom, že sa v menšej miere prejavoval politickoagitačne. Pracoval pre viacero novín, venoval sa najmä ekonomickým pojednaniam, najmä Kapitálu. Finančná núdza, v ktorej musela rodina dlhé roky žiť, bola nevýslovne tiesnivá. Na ulici Dean Street sa šesť rokov tlačilo v dvojizbovom byte šesť osôb. Plné trpkosti boli jeho listy, v ktorých sa sťažoval Engelsovi, rodina neraz nemala peniaze na lieky, stačili jej sotva na zemiaky a chlieb. Dedičský podiel po matke bol neveľký a rýchlo sa minul.