Franz Kafka životopis

Najznámejší svetovo preslávený predstaviteľ literárnej Prahy, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Jeho knihy boli od konca 2. svetovej vojny vydávané v miliónových nákladoch vo všetkých jazykoch sveta. U nás Kafkova tvorba nesmela dlho vychádzať, pretože sa dostala do rozporu so socialistickým režimom. Keď sa o ňom písalo, tak iba negatívne ako o výstražnom príklade pesimistickej, do seba obrátenej literatúry buržoázie. Veštec holokaustu, analytik absurdity moci, prvý existencialista, a skvelý psychoanalytik. Skoro sa zdá, že všetky významy, ktoré do svojich textov vytýčený pražský spisovateľ nemeckého jazyka vložil, boli prečítané a vyložené. Podľa mnohých je ale v Kafkovi ešte stále čo hľadať.

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883, v rodine veľkoobchodníka Hermanna Kafku a Júlie, rodenej Lovyovej. Až o päť rokov neskôr pribudla do rodiny prvá sestra a potom ešte dve. Najmladšia Otta bola jediná, ktorá prejavila porozumenie nielen pre jeho povahu, ale neskôr aj pre písanie. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny. Po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 – 1922 ako úradník v poisťovníctve. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník tak dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomito vykonával. Zatiaľ čo v matkinej rodine sa našli vzdelaný predkovia, jeho otec pochádzal z chudobných a nevzdelaných pomerov. Bol to však veľmi energický a vitálny človek, ktorý túžil po spoločenskom vzostupe. Choval sa ako domáci tyran, ktorý deťom neustále vykrikoval, aký majú vďaka nemu ľahký život a ako sú mu za to málo vďačné. Bol pre Kafku suverénnym vládcom nad rodinou a nad osudmi ľudí v nej. Konflikty s otcom prechádzali všetkými kľúčovými momentmi Franzovho života. Kafkov list otcovi z roku 1919, v ktorom sa neúspešne pokúša o zúčtovanie s osobou, ktorá ho nikdy nepočúvala, sa neskôr stal kľúčom ku Kafkovej osobnosti a k jeho dielu. V jednom liste svojej snúbenici Felícii Bauerovej Kafka píše: ,,Povedal som Ti už niekedy, že svojho otca obdivujem? Že je môj priateľ a ja jeho, tak je to dané našimi povahami, to vieš, ale okrem toho je môj obdiv k jeho osobe asi taký istý ako môj strach z neho. V najhoršom môžem ísť okolo neho, cez neho však nemôžem“.

Kafkova najmladšia sestra Ottília, bola aj napriek vekovému rozdielu deviatich rokov Franzova najobľúbenejšia a najmilšia. Franz s Ottou tvorili vo vnútri rodiny akúsi malú spikleneckú súdržnosť a spoločne čelili rôznym tlakom, najmä zo strany otca. Otta Franzovi pomáhala tým, že ho obklopovala sesterskou starostlivosťou a zariaďovala mu praktické veci. Franz pri nej na jej statku v Siřemi u Podpořan strávil prvé mesiace zotavovania sa po prepuknutí tuberkulózy. V jeho vnútri bolo vždy zakotvené to, čoho sa mu v okolí nedostávalo – ohľaduplnosť, svedomitosť a zodpovednosť. Hrubosť, agresia a duševná nečistota, s ktorou sa veľmi ,,čistotný“ Kafka stretával vo svojom najbližšom okolí, mali nepochybne vplyv na jeho zaujímavé dielo a život. Životopisné štúdie o Kafkovi upozorňujú na to, že javy obsiahnuté v jeho prózach, majú oveľa viac autobiografických čŕt, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pri svojej prehnanej sebakritike a zároveň nesmiernej plachosti nebol Kafka nikdy schopný raziť si sám cestu ku kultúrnemu svetu. Keby všetko záležalo len na ňom, vedelo by sa o ňom a vyšlo by z jeho tvorby za jeho života ešte o mnoho menej, ako tomu bolo v skutočnosti. Po celý život ho do sveta literatúry uvádzal a jeho dielo propagoval najvernejší priateľ Max Brod, ktorý ako prvý veľmi skoro objavil a odhadol veľkosť jeho talentu. Brod sa zaslúžil o prvé časopisové vydanie Kafkových drobných próz a priviedol ho do nakladateľského sveta, zoznámil ho s Kurtom Wolfom, ktorý sa stal jeho vydavateľom. Brod počas celého života prekonával Kafkov skeptický postoj k vlastnej tvorbe, pomáhal mu prekonávať jeho zábrany pri publikovaní. Nakoniec na seba po dôkladnej úvahe vzal riziko nesplniť Kafkovu vôľu, aby jeho rukopisnú pozostalosť bez milosti zničil. Rok 1912 bol v Kafkovom živote prelomovým. Začína totiž horúčkovito písať, ale okrem toho sa zoznámi s Felice Bauerovou. Bola to najdlhšie trvajúca a najkomplikovanejšia láska Franza Kafku. Jeho prvá snúbenica. V rokoch 1912 – 1917 jej Kafka napísal skoro 600 listov a pohľadníc, ktoré reprodukujú gradáciu a útlmy ich vzťahu. Napriek tomu, že jej prvý portrét v Kafkovom denníku vyznieva značne nelichotivo, začína si s ňou písať.

Tak sa rodí päťročný vzťah, behom ktorého sa stihnú dvakrát zasnúbiť a rozísť a Kafka sa stane, bez toho aby sa o tom niekedy dozvedel, otcom syna, ktorého mu ale neporodí snúbenica, ale sprostredkovateľka ich vzťahu Grete Blochová.
Jeho neustále unikanie a zas návraty k ženám sú dané jednak tým, že sa nechce spútať finančnými problémami, spojenými s manželstvom a tiež je schopný pri svojom citlivom sluchu písať iba v hlbokej samote a tú mu poskytuje noc, ktorej tiež podriaďuje svoj denný poriadok. Hovorí tomu ,,Život na manévroch“ a na tie sa žena so svojimi bežnými starosťami a ukričané a večne choré deti málo hodia. Išlo to tak ďaleko, že v obdobiach, keď bol pohltený nejakým vzťahom, sa mu pravidelne literárne nedarilo. Jeho pohľad na ženy bol však ešte rozporuplnejší než na literatúru. Ak si všimneme, ako Kafka vo svojom diele ženy stvárňuje, potom sú to všetko len pasívni živočíchovia, slúžiaci k ukájaniu pohlavného pudu a snažiaci sa mužov pohltiť. Tento pohľad na ženy bol však hlboko ovplyvnený dobovou sexuálnou morálkou, ktorá odsudzovala dievčatá k tomu, aby sa pred manželstvom nezadali a mladých mužov s ich telesnými potrebami odkazovala do nevestincov alebo do dusných izieb slúžiek. V roku 1917 sa predsa len zdá, že manželstvo Kafku neminie. A práve vtedy, keď je už svadba na spadnutie, prichádza prvé chŕlenie krvi ohlasujúce tuberkulózu. Okamžite ruší svoje druhé zasnúbenie s Felice, čaká ho ale ešte jedno s Júliou Vohryzkovou a nakoniec aj polrok spoločného života s Dorou Diamantovou. Teraz však pociťuje viac než strach akúsi úľavu, oslobodenie. Jeho dôvod k rozchodu je dostatočne pádny, nemusí konečne mrhať silami v zamestnaní, nemoc mu paradoxne prináša to, po čom odjakživa túžil – slobodu. Franz Kafka zomiera 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu pri Klosterneuburgu. Tvorba Franza Kafku

K svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba jej malú časť uvoľnil. Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy spálil. Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov so snivosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po 2. svetovej vojne.
Literárna tvorba obsahuje kratšie poviedkové prózy, z toho množstvo fragmentov, tri nedokončené romány, denníky a korešpondenciu. Iba malej časti svojej tvorby dal Kafka milosť a súhlas na jej vydanie počas svojho života. Brod musel v mnohých prípadoch s Kafkom o vydanie zápasiť. Úplnú spokojnosť s dielom dal Kafka najavo málokedy, výhradu mal aj k prózam, ako je Premena, ktorých hodnotu uznala svetová literárna kritika už od chvíle vydania. Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť.

Trpel pocitmi vnútorného nepokoja, túžbou po niečom, čo nikdy nebol schopný dosiahnuť. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. Franz Kafka uviedol do literatúry 20. storočia nový literárny smer – existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka a ľudskou osobnosťou ako takou. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla).

Proces

Dej sa odohráva v dome pani Grobovej. Jej kuchárka Anna, nosievala každé ráno okolo ôsmej pánovi K. raňajky. V jedno ráno Anna neprišla, ale vstúpil na miesto nej neznámy muž, ktorý mu oznámi, že je zatknutý. Napriek tomu sa môže voľne pohybovať po meste. V jednu nedeľu sa má K. dostaviť na prvý výsluch. Toto vyšetrovanie mu pripadalo na nízkej úrovni a nezmyselné. Kritizuje celú organizáciu a nezabúda zdôrazniť ako nezdvorilo ho strážcovia prepadli v jeho byte. Tí sú za to potrestaní. Ďalšie predvolanie neprichádza a K. po návrate domov stretáva ženu stolára Lanzu, ktorá mu chce pomôcť v procese. Pán K. už nedôveruje ani svojmu advokátovi, ktorý nedostatočne obieha pracovníkov, a preto sa K. snaží sám hľadať kontakty s osobami, ktoré by mohli ovplyvniť sudcov. V jeden deň mu továrnik odporučí maliara Titorelliho, ktorý má styky so súdom. Ten mu sľúbi pomoc. Pán K. sa spolieha na maliarovu pomoc, no tá neprichádza. V predvečer jeho jedenatridsiatych narodenín prichádzajú po neho dvaja muži, smerujú mimo mesta, ku kameňolomu. Posadia K.-a na zem, podávajú si nad jeho hlavou nôž, a čakajú, že im K. pomôže, no ten ich vôbec nevníma. Jeden z katov ho chytí za krk a vrazí mu nôž rovno do srdca. K. zomiera v nevedomí, prečo bol takto potrestaný a za čo. Dielo sa skladá z desiatich kapitol, ôsma kapitola je nedokončená, posledná kapitola má iba niekoľko strán. Dejová línia je slabá, bez epizód. Spojovacím prvkom v diele je hlavná postava Jozef K. Dej sa začína dňom tridsiatych narodenín, keď ho obvinia a končí predvečerom tridsiatych prvých narodenín, keď po neho prídu a zabijú ho.
Autor sa snaží ukázať súdy a priebeh vyšetrovaní v pravom svetle, ako to vidí vlastnými očami.

Zobrazuje vlastne proces, ktorý sa krúti okolo hlavnej postavy Jozefa K., využitím slohových postupov a útvarov. Autor využil zmysel pre čierny humor. Nezvestný (Amerika):

Karol Rossman je poslaný svojimi rodičmi do Ameriky, pretože mal pomer so slúžkou. Loď, na ktorej cestoval, už pristala a on sa chystá vystúpiť, keď si uvedomí, že zabudol dáždnik. Vracia sa do podpalubia, kde však zablúdi. Tam stretne kuriča, dá sa s nim do reči a zistí, že on nie je spokojný so svojim postavením. Spolu sa vyberú za kapitánom, aby mu kurič povedal na rovinu, čo cíti. Pri kapitánovi sa zistí, že Karol je synovcom senátora Jakoba. Karol odchádza so svojim strýkom a začne žiť u neho. Učí sa po anglicky, spozná nových ľudí z vysokých kruhov. Spozná aj dvoch strýkových spolupracovníkov Pollundera a Greena. Pollunderovi je sympatický a tak ho pozve na jeho dedinské sídlo za New Yorkom. Strýko s tým nesúhlasí, no nakoniec nenamieta. Karol sa zoznámi s jeho dcérou Klárou a zároveň sa opäť stretáva s Greenom, ktorý je tu taktiež na návšteve. Karol sa u Pollundera necíti dobre, chce sa vrátiť naspäť do New Yorku. Pollunder nalieha, že musí počkať do polnoci, lebo mu chce odovzdať list. V liste mu strýko píše, že sa už nemá vrátiť a že ho sklamal. Karol odchádza so svojim kufrom do najbližšieho mesta. Tam spoznáva dvoch mužov Delamarcha a Robinsona. Tí mu vraj chcú pomôcť. Vysvetľujú mu, kde by mal pracovať a ako to v Amerike chodí. Karol z nich má pocit, že ho chcú len využiť a že mu klamú. V jeden deň odchádza po jedlo do hotela a tam spoznáva kuchárku, ktorá mu ponúkne prácu. Opustí tých dvoch a začína pracovať v hoteli ako liftboy. V hoteli sa mu darí, no v jeden deň za ním prichádza opitý Robinson. Kvôli nemu ho vyhodia z hotela, kuchárka sa mu snaží pomôcť, no nič sa nedá robiť. Odchádza s Robinsonom, stretáva aj Delamarcha, ktorý žije s jednou speváčkou, ktorá sa volá Brunelda. Nakoniec sa stáva ich sluhom, čomu sám nie je veľmi nadšený…
Dielo nie je dokončené. V porovnaní s ostatnými dielami má Amerika ešte najbližšie k realite.

Zámok

Ústrednou postavou románu je zememerač K., ktorý je predvolaný do zámku, aby sa ujal služby. Do zámku sa však nedostane pre bariéru akejsi fetišizovanej byrokracie.. Ani tento román nedokončil.