Najznámejší svetovo preslávený predstaviteľ literárnej Prahy, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Jeho knihy boli od konca 2. svetovej vojny vydávané v miliónových nákladoch vo všetkých jazykoch sveta. U nás Kafkova tvorba nesmela dlho vychádzať, pretože sa dostala do rozporu so socialistickým režimom. Keď sa o ňom písalo, tak iba negatívne ako o výstražnom príklade pesimistickej, do seba obrátenej literatúry buržoázie. Veštec holokaustu, analytik absurdity moci, prvý existencialista, a skvelý psychoanalytik. Skoro sa zdá, že všetky významy, ktoré do svojich textov vytýčený pražský spisovateľ nemeckého jazyka vložil, boli prečítané a vyložené. Podľa mnohých je ale v Kafkovi ešte stále čo hľadať.

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883, v rodine veľkoobchodníka Hermanna Kafku a Júlie, rodenej Lovyovej. Až o päť rokov neskôr pribudla do rodiny prvá sestra a potom ešte dve. Najmladšia Otta bola jediná, ktorá prejavila porozumenie nielen pre jeho povahu, ale neskôr aj pre písanie. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny. Po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 – 1922 ako úradník v poisťovníctve. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník tak dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomito vykonával. Zatiaľ čo v matkinej rodine sa našli vzdelaný predkovia, jeho otec pochádzal z chudobných a nevzdelaných pomerov. Bol to však veľmi energický a vitálny človek, ktorý túžil po spoločenskom vzostupe. Choval sa ako domáci tyran, ktorý deťom neustále vykrikoval, aký majú vďaka nemu ľahký život a ako sú mu za to málo vďačné. Bol pre Kafku suverénnym vládcom nad rodinou a nad osudmi ľudí v nej. Konflikty s otcom prechádzali všetkými kľúčovými momentmi Franzovho života. Kafkov list otcovi z roku 1919, v ktorom sa neúspešne pokúša o zúčtovanie s osobou, ktorá ho nikdy nepočúvala, sa neskôr stal kľúčom ku Kafkovej osobnosti a k jeho dielu. V jednom liste svojej snúbenici Felícii Bauerovej Kafka píše: ,,Povedal som Ti už niekedy, že svojho otca obdivujem? Že je môj priateľ a ja jeho, tak je to dané našimi povahami, to vieš, ale okrem toho je môj obdiv k jeho osobe asi taký istý ako môj strach z neho. V najhoršom môžem ísť okolo neho, cez neho však nemôžem“.