V podstate šlo o výber z
Vessaliovho diela obohatený o najnovšie poznatky tal. anatómov, obsahoval
však aj niektoré nové poznatky, kt. prekonal svojich predchodcov (napr.
nové objavy pri opise a hodnotení činnosti sluchových a rečových orgánov;
jeho poučky o spôsobe videnia použil v novej teórii videnia J. Keppler).
Znaky pôvodnosti mala jeho rozprava o kostiach, v kt. podrobne opísal
sústavu, počet a skladbu kostí. V prínosnom návode k chirurgickej praxi
zdôvodnil význam chirurgie (kt. st. lekárske autority nepokladali za lekársku
disciplínu, ale za remeslo) pre medicínu, rozobral jednotlivé chirurgické
úkony, opísal nástroje a spôsob ich používania, výrobu protéz. Za základ
mu slúžili najme práce franc. chirurga A. Parrého, vložil doň však aj svoje
kritické pripomienky a chirurgické skúsenosti. Rozpravy o more, kt.
podnietila pražská epidémia z 1606, neprekonali však vtedajšie nedostatočné
poznatky. Záujem odborníkov vyvolala jeho rozprava o krvi - Diagnostika
chorôb podľa farby, hustoty a zrážavosti krvi (podobná práca o moči
zostala v rkp). V nevydanom osobitnom liste P. Magnovi, lekárovi
panovníka Mateja, vyložil názory na vlastnosti liečivých, najme karlovarských
prameňov. Osobitnú skupinu prác tvoria dizertácie absolventov medicíny vo
Wittenbergu, napísané pod jeho vedením. Spravidla v nich vyjadrovali jeho
názory, prevažne v prácach z internej medicíny. S vlastným úvodom a
životopisom autora reedoval vtedy už takmer neznámu kritiku A. Vessalia
na Fallopiovo anatomické dielo.

V jeho filozofickom myslení sa spájala renesančná filozofia so svetonázorom
lutherovskej reformácie, čiastočne ho však ovplyvňovali i jeho praktické
lekársko-prírodovedné poznatky a skúsenosti. V baka-lárskej dizertačnej
práci o nesmrteľnosti duše vychádzal z Aristotela a biblie. Dušu pokladal za
podstatnú, osebe existujúcu nemennú formu, kt. nepotrebuje na poznávanie
príčin a účinkov nijaký fyzický orgán. V práci De divino. . . sa zaoberal
vzťahom fyziky (vo vtedajšom chápaní prírodných vied vôbec) a filozofie
(metafyziky) a došiel k záveru, že napriek zásadným rozdielom sa majú v
záujme dokonalého poznania dopĺňať. V diele Zoroaster - nová krátka a
pravdivá filozofia o vesmíre reprodukoval filozofiu ferrarského prof. F.
Patrizziho, s kt. sa zoznámil počas štúdia v Taliansku. Podľa neho počiatkom
všetkého bytia je jedna nestvorená všeobsahujúca podstata, kt. vyžarovaním
vytvára zo seba stvorené bytia.