Michael Faraday životopis

Bol to moderný vedec, teoretik a experimentátor v jednej osobe. Dá sa povedať, že Faraday bol fyzikom celým svojím telom. Narodil sa 22.9 1791 v Newingtone pri Londýne v chudobnej rodine. Len svojou vlastnou usilovnosťou sa z knihovníckeho učňa stal laborantom slávneho fyzika Davyho v Kráľovskom ústave v Londýne. Začal umývaním skúmaviek a skončil objavom elektromotorov. Vo svojich 33 rokoch sa stal členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, čo je na človeka bez systematického a oficiálneho vzdelania husársky kúsok. Keď mu bol ponúknutý paira Faraday, vraj povedal:“ Koho chce Boh zničiť, na toho pošle pýchu. Môj otec bol kováč, brat je klampiar. Ja som sa stal kedysi knihovníckym učňom, aby som mohol čítať knihy. Volám sa Michael Faraday a len toto meno bude raz vyrytí na mojom náhrobku“. Tak sa aj stalo 28.5 1867 v Hampton Country pri Londýne.

Keď sa v roku 1801 H. Davy stal správcom laboratórií Royal Institution Of Great Britain, zahájil na tomto ústave verejné prednášky o prírodných vedách. V tejto dobe vďaka elektromagnetu veda dokáže premeniť elektrinu na magnetizmus a to najmä zásluhou Ampera. Čaká ju však ešte dôležitejšia úloha – premeniť magnetizmus na elektrický prúd. V tomto čase už žije v Londýne muž, ktorý to zakrátko dokáže. Zo všetkých poslucháčov zo všetkých spoločenských vrstiev sa najusilovnejším javil mladý knihovnícky učeň Michael Faraday. Školou mu bola londýnska periféria, ale jeho zamestnanie mu umožnilo aby doslova hltal jednu knihu za druhou. Davy si všimol skoro pre vedu nadšeného mladíka a keď si Faraday nakoniec podal v ústave žiadosť o miesto, bez rozpakov ho doporučil:“ Sir Humprey Davy má česť oznámiť pánom kurátorom, že našiel osobu, ktorá by bola schopná zastávať v našom ústave miesto, ktoré doteraz zastával William Payne. Volá sa Michael Faraday, má 20 rokov. Je slušný, veselý, vrtký a rozumný. Je ochotný pracovať za tých istých podmienok ako pán Payne“. Na základe Davyho odporúčania bol Faraday prijatý – na miesto sluhu s povinnosťou po prednáškach poupratovať. Jeho postavenie však nebolo nejako skvelé. Davy ho mal síce v obľube, dokonca ho vzal so sebou na štúdijnú cestu na kontinent, ale jeho manželka s osobou tak nízkeho spoločenského pôvodu stolovať a tak Faraday jedol so služobníctvom v kuchyni. Faradayovi však na postavení a ani na peniazoch nezáležalo.

To dokázal v dobe, keď už bol slávnejší ako niekdajší šéf Davy, nehovoriac už o pani Davyovej.

Desať rokov Faradayovho pôsobenia u Davyho znamenalo aj desať rokov usilovného štúdia. Krok po kroku mladý sluha, neskôr laborant stúpal po rebríčku ústavnej hierarchie. Niekedy v roku 1822 si zapísal do svojho denníka stručné heslo – Premeň magnetizmus na elektrinu! Snáď vtedy ešte netušil, že ho čaká ďalších desať rokov usilovnej práce, tisíce pokusov, stovky prebdených nocí. Prešiel mnohými bludnými cestami, aby konečne v roku 1831 dospel k cieľu. Početnými pokusmi si overil, že elektrický prúd nevzniká pôsobením magnetického poľa, ale jeho zmenou – objavil magnetoelektrickú indukciu alebo premenu magnetizmu na elektrinu. Koncom roka 1831 demonštroval Faraday na schôdzi Kráľovskej londýnskej spoločnosti svoj stroj na výrobu elektrickej energie. Prvý z miliónov, ktoré nasledovali. Faradayov magnetoelektrický stroj predstavoval medený kotúč o polomere 15 cm, ktorý sa otáčal medzi dvomi pólmi trvalého magnetu. Elektrický prúd bol z kotúča odvádzaný dvoma kefkami.