Francúzsky chemik, Louis Pasteur sa narodil 27. Decembra 1822 ako syn majiteľa garbiarne. Odmietol ísť v otcových šlapajach, študoval na učiteľa chémie a vypracoval sa až na riaditeľa vedeckých štúdií.
V roku 1860 sa vydal na horolezecký výstup do Alp, kam viezol so sebou 30 zatvorených baniek s kvapalným roztokom kvasiniek a cukru. Ich obsah predtým kontaminoval baktériami tak, že ich vystavil prašnému prostrediu. V čistom horskom vzduchu vo výške asi 1500m, banky otvoril, naplnil ich horským vzduchom, potom znova utesnil, aby neskôr vo svojom parížskom laboratóriu ukázal,že kvapalina ani neskvasila,ani sa nezačala rozkladať.
Jeho zistenie bolo začiatkom technológie usmrcovania baktérií v mlieku, víne, a pive - nápoje sa stali ovela chutnejšími a zdravotne neškodnejšími. Choroby tekutín podla Pasteura spôsobujú baktérie, žijúce v nižších nadmorských výškach, ktoré majú zlý vplyv na zdravie živých organizmov.
Cisár Napoleon 3. neskôr Pasteura poveril výskumom baktérií, ktoré znižujú kvalitu francúzskeho vína.Výsledky jeho testov ukázali, že mikróby spôsobujúce kvasenie vína sa usmrcujú pri teplote 55°C. Kvalita vína sa pritom nemení. Túto metódu, nazvanú pasterizácia, použil aj na usmrcovanie mikróbov v mlieku.
Pasteur vyvrátil chybnú mienku o tom, že baktérie vznikajú dôsledkom kazenia potravín, ktorá vznikla cca 200 rokov skôr. Pasteur bol prvý, kto tento názor opravil – baktérie sú príčinou kazenia potravín.
Veľa času pracoval na vývoji lieku na prevenciu kuracej cholery a slezinnej sneti. Vypozoroval, že zvieratá, ktoré nákazu raz prežili, sa už nikdy viac nenakazili. Zaočkoval ich teda oslabenými baktériami nákazy a poskytol im tak doživotnú imunitu.
Venoval sa i možnostiam liečby a prevencie besnoty. U ľudí, ktorých pohrýzli zvieratá nakazené besnotou, bola inkubačná doba 3 až 12 týždnov. Potom sa dostavili kŕče, neschopnosť prijímať tekutiny a delírium. Obete umierali pár dní po prepuknutí choroby. Jediná liečba, ktorá častokrát bola príčinou smrti pacienta, spočívala vo vypaľovaní rán kyselinou karbolovou alebo rozžeraveným železom. Pasteur chcel objavit humánnejšiu metódu liečby a tak testoval asi 50 psov nakazených besnotou. Z testov zistil, že baktérie besnoty sa vyskytujú v slinách a nervovej sústave chorých zvierat. Na jar roku 1884, po stovkách pokusov na psoch a králikoch vypestoval vakcínu, ktorá obsahovala oslabenú formu výrusu besnoty.

V roku 1885 sa Louis Pasteur zoznámil s prípadom 9 ročného chlapca – Jozepha Meistera, ktorého dohrýzol besný pes. Miestny lekár stratil všetku nádej na záchranu chlapcovho života a poslal chlapca k Pasteurovi, ktorý ho dal zaočkovať tekutinou získanou z miechy besnotou nakazeného králika. Potom každý nasledujúci deň zraneného chlapca očkovali silnejšou dávkou vakcíny. Nasledovalo čakanie, či chlapec prežije. Po pár týždňoch sa chlapec úplne uzdravil. Počas nasledujúcich 18 mesiacov sa rovnakej liečbe podrobilo okolo 2500 ľudí z celej Európy. S výnimkou desiatich všetci prežili. Pasteur má zásluhu nielen na objave liečby besnoty, ale i na vzniku nového lekárskeho odboru – imunológie. Dnes sa v rámci tohto odboru lieči okolo 30 životu nebezpečných , či smrteľných chorôb vrátane osýpok , detskej obrny a záškrtu. Roku 1888 vznikol v Paríži Pasteurov inštitút na ďalší výskum možnosti prevencie a liečby besnoty. Napriek čiastočnému ochrnutiu po záchvate mŕtvice, viedol Pasteur tento inštitút až do svojej smrti – 28. Septembra 1895.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Louis Pasteur životopis