Uhorská šľachta bola voči týmto reformám veľmi rezervovaná, ba priam nepriateľská. Treba však povedať, že povedomie v Uhorsku sa v priebehu panovania menilo a na sklonku panovníčkinho života jej bolo celkom naklonené. Zo začiatku sa snažila reformy v Uhorsku presadzovať na sneme, postupne sa presadzovali len prostredníctvom kráľovských nariadení. Napriek tomu si kráľovná po celý život udržiavala sympatie šľachty, čo dokazuje aj jej telesná stráž, zložená výlučne z uhorských šľachticov.
Hlavným cieľom reforiem bolo hlavne zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby neklesala produktivita jeho práce, pretože poľnohospodárstvo bolo stále hlavnou časťou výroby. Preto v r. 1767 vydáva urbársky patent, ktorého súčasťou bol Tereziánsky urbár a Tereziánsky panský kataster (platil len v západných krajinách). Tereziánsky urbár sa zakladal na výmere pôdy a povonností pre každého poddaného. Odlišovali sa podľa akosti pôdy, veľkosti statku a vlastníctva domácich zvierat. Podľa toho sa odlišoval počet dní, ktoré musel poddaný odrobiť do roka na panskom a akú veľkú časť úrody musel každoročne odovzdať zemepánovi. Tomu sa odovzdávali ešte tzv. dary, čo boli dve sliepky, dvaja kapúni, 12 vajec a holba masla od usadlosti a od 30 poddaných 1 teľa. Vo veľkej miere bolo propagované aj pestovanie nových plodín, napr. zemiakov, kukurice a tabaku. Vydávali sa rôzne príručky pre hospodárstva a vznikali nové svojpomocné a osvetové spolky. Reformy sa dotýkali aj cechov. Tie v snahe zabezpečiť existenciu svojich členov zvyšovali poplatky za prijatie nových členov, čo brzdilo výrobu. A tak bol v r. 1761 vydaný mandát o jednotnom poplatku za prijatie nových majstrov do cechov a zrušení nákladných cechových hostín. Mária Terézia sa snažila monarchiu rozdeliť na dve časti. Kedže Uhorsko bolo považované za „baňu mäsa, masti a chleba“, malo slúžiť ako surovinová základňa monarchie. V západnej časti sa malo vyrábať. Tomu bola prispôsobená aj pre Uhorsku nevýhodná daňová politika. Uhorské výrobky v Čechách platili daň 30 %, v opačnom prípade to boli len 3 %. Spomalená bola aj výroba manufaktúr v Uhorsku, aj keď na druhej strane najväčšiu manufaktúru v Uhorsku, kartúnku v Šaštíne, založil sám František Lotrinský. Mária Terézia si uvedomovala potrebu vzdelania pre všetky vrstvy obyvateľstva. Preto v r. 1777 je vydaná študijná osnova Ratio educationis v podobe kráľovského reskriptu. Bol to návod k jednotnej štátnej výchove, počnúc Triviálnymi školami a univerzitami končiac.