Mária Terézia
Mária Terézia bola na čele habsburgskej monarchie v rokoch 1740 – 1780. Narodila sa v roku 1717. Jej otec, Karol VI., nemal žiadneho mužského potomka. Preto sa snažil zabezpečiť nástupníctvo Habsburgovcov aj po ženskej vetve. V r. 1713 vydáva Pragmatickú sankciu ako dodatok ku Satumárskemu mieru. Napriek tomu bol nástup Márie Terézie na trón veľmi problematický. Po smrti svojho otca bola v r. 1740 vo Viedni korunovaná za rakúsku arcivojvodkyňu, V r. 1741 v Bratislave za uhorskú kráľovnú a v r. 1743 v Prahe za českú kráľovnú. Výbojní susedia však neuznali Pragmatickú sankciu a tak sa začína vojna o rakúske dedičstvo (1740 – 1748). Boli to hlavne bavorský kurfist Karol Albrecht a pruský kráľ Fridrich II., ktorí za pomoci Francúzska napadli Sliezsko. Vo vernosti zaváhala aj česká a rakúska šľachta. A tak sa kráľovná už v r. 1741 obracia na uhorskú šľachtu. Zorganizuje v Bratislave snem, kde celú šľachtu natoľko ovplyvní, že jej s vytasenými šabľami sľubuje „moriamur pro regina nostra“ , čo znamená „pre kráľovnú obetovať život a krv“. Uhorská šľachta rýchlo zmobilizuje 60 – tisícovú armádu, zloženú zväčša z nevoľníkov, ktorá rýchlo zaženie hrozbu výbojných susedov. Územie Moravy a Sliezska sa oslobodzuje Vratislavským mierom v r. 1742, územie Čiech Drážďanským mierom v r. 1745. Panovníčka stráca priemyselné Sliezsko, ale dosiahla vyhlásenie svojho manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára, čím sa sama stáva rímsko – nemeckou cisárovnou. Zaviazaním sa uhorskej šľachte nemohla v Uhorsku uplatniť svoju absolutistickú vládu, ale v západnej časti monarchie už v r. 1749 zlučuje najvyššie orgány Čiech a Rakúska do jedného. V r. 1751 zvoláva do Bratislavy snem, kde žiada uhorskú šľachtu o pomoc vo vojne za opätovné získania Sliezska. A tak rozpútava ďalšiu, tentoraz sedemročnú, vojnu (1756 – 1763). Po únavnej vojne a za výdatného zásahu Ruska sa konečne podpisuje mier. Rakúsko síce Sliezsko nezískalo naspäť, ale Fridrich II. prisľúbil pomoc pri zvolení Jozefa, najstaršieho syna Márie Terézie, za nemeckého cisára.
Zdĺhavé a pre krajinu vyčerpávajúce vojny, ktoré Mária Terézia viedla po nástupe na trón, ju postupne priviedli na myšlienku nevyhnutnosti hospodárskych reforiem. V duchu osvietenských teórií sa snažila vyzdvihnúť monarchiu ako po hospodárskej, tak po kultúrnej stránke. Uvedomovala si však rozdielne krajinské zriadenie monarchie, a z toho vyplývajúce ťažkosti a rozdielnosti v zavádzaní reforiem.

Uhorská šľachta bola voči týmto reformám veľmi rezervovaná, ba priam nepriateľská. Treba však povedať, že povedomie v Uhorsku sa v priebehu panovania menilo a na sklonku panovníčkinho života jej bolo celkom naklonené. Zo začiatku sa snažila reformy v Uhorsku presadzovať na sneme, postupne sa presadzovali len prostredníctvom kráľovských nariadení. Napriek tomu si kráľovná po celý život udržiavala sympatie šľachty, čo dokazuje aj jej telesná stráž, zložená výlučne z uhorských šľachticov.
Hlavným cieľom reforiem bolo hlavne zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby neklesala produktivita jeho práce, pretože poľnohospodárstvo bolo stále hlavnou časťou výroby. Preto v r. 1767 vydáva urbársky patent, ktorého súčasťou bol Tereziánsky urbár a Tereziánsky panský kataster (platil len v západných krajinách). Tereziánsky urbár sa zakladal na výmere pôdy a povonností pre každého poddaného. Odlišovali sa podľa akosti pôdy, veľkosti statku a vlastníctva domácich zvierat. Podľa toho sa odlišoval počet dní, ktoré musel poddaný odrobiť do roka na panskom a akú veľkú časť úrody musel každoročne odovzdať zemepánovi. Tomu sa odovzdávali ešte tzv. dary, čo boli dve sliepky, dvaja kapúni, 12 vajec a holba masla od usadlosti a od 30 poddaných 1 teľa. Vo veľkej miere bolo propagované aj pestovanie nových plodín, napr. zemiakov, kukurice a tabaku. Vydávali sa rôzne príručky pre hospodárstva a vznikali nové svojpomocné a osvetové spolky. Reformy sa dotýkali aj cechov. Tie v snahe zabezpečiť existenciu svojich členov zvyšovali poplatky za prijatie nových členov, čo brzdilo výrobu. A tak bol v r. 1761 vydaný mandát o jednotnom poplatku za prijatie nových majstrov do cechov a zrušení nákladných cechových hostín. Mária Terézia sa snažila monarchiu rozdeliť na dve časti. Kedže Uhorsko bolo považované za „baňu mäsa, masti a chleba“, malo slúžiť ako surovinová základňa monarchie. V západnej časti sa malo vyrábať. Tomu bola prispôsobená aj pre Uhorsku nevýhodná daňová politika. Uhorské výrobky v Čechách platili daň 30 %, v opačnom prípade to boli len 3 %. Spomalená bola aj výroba manufaktúr v Uhorsku, aj keď na druhej strane najväčšiu manufaktúru v Uhorsku, kartúnku v Šaštíne, založil sám František Lotrinský. Mária Terézia si uvedomovala potrebu vzdelania pre všetky vrstvy obyvateľstva. Preto v r. 1777 je vydaná študijná osnova Ratio educationis v podobe kráľovského reskriptu. Bol to návod k jednotnej štátnej výchove, počnúc Triviálnymi školami a univerzitami končiac.

Daná spoločnosť ešte neumožňovala zavedenie povinnej školskej dochádzky, bol to však solídny základ pre všeobecnú gramotnosť obyvateľstva. Reformy sa týkali aj súdnictva. V r. 1756 boli zakázané rozsudky smrti nad čarodejnicami, neskôr bolo zakázané stíhanie za čarodejníctvo a mágiu ako také. Zmenšila sa trestná právomoc zemepánov nad poddanými. Pri súdoch musel poddaných bezplatne obhajovať stoličný advokát. Zvýšila sa aj náročnosť skúšok pri vstupe do advokátskeho povolania.
Počas vlády Márie Terézie sa podstatne zvýšila hospodárska úroveň štátu (vo Viedni sa vydávali prvé papierové peniaze v strednej Európe). Ako prvá sa zaujímala o zlepšenie životných podmienok poddaných. Bola typickou absolutistickou panovníčkou, pretože reformy takého rozsahu sa dali uskutočniť len pri vláde tvrdej ruky a za cenu bolestivých ústupkov šľachty.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mária Terézia životopis