PLINIUS str. - Je človek pánom tvorstva?


C. Plinius Secundus Starší ( označovaný tak na odlíšnie od svojho synovca Plinia Mladšieho ) sa narodil v roku 23 n.l. v Novom Kome v severnom Taliansku. Bol žiakom u P. Pomponia Secunda v Ríme, no učiteľom filozofie mu bol Stoik Thraseás. Pod jeho vplyvom prenikol do filozofického smeru vyrovnaných osobnosti svojej doby. Jako každý Ríman jazdeckého a senátorského stavu, zúčastnil sa aj Plinius str. verejného života. Mal významnú funkciu cisárskeho prokurátora a rôzne ďalšie vojenské funkcie, ktoré ho zaviedli do najrôznejších zemí impéria. Určitý čas strávil v Hispánsku, Gállií, Británií, Malej Ázií a severnej Afrike. S vojvodcom Germanikom sa zúčastnil r. 47 bojov proti Chaukum a Frisum ale zúčastnil sa aj na stavbe prieplavu Mosela-Rýn. Na všetkých týchto cestách získal veľké množstvo poznatkov, aj keď ich množstvo sa nedá porovnať s množstvom poznatkov, ktoré nadobudol čítaním. V čase odmlky z verejného života (v čase vlády Nera) sa venoval spravovaniu svojich statkov v severnom Taliansku a táto prax bola pre neho zdrojom ďalších úvah a nových poznatkov. Práve v tomto čase si plne uvedomil, že každá vedomosť a idea má mať praktický cieľ a v tomto duchu sa rozvíjala aj Rímska politika zameraná na cieľ : vyťažiť z vedeckých poznatkov čo najväčšie praktické výsledky. Za vlády Vespasiána sa priklonil na stranu novej politiky a vytvoril si dobrý vzťah ako k otcovi tak aj k synovi Titovi a im obom venoval svoje životné dielo Naturis história – Prírodná história. Je to rozsiahle encyklopedické dielo ( 37 kníh z nich prvá podáva osnovu diela s obsahom kapitol a poslednú pridal Plinius ml. – synovec, aby uzavrel dielo „Rozsiahle a nemenej rozmanité ako sama príroda“). Dielo zahrňuje náuku o kozme (zem, slnko, mesiac, hviezdy, úkazy, ovzdušie, zmeny povrchu zeme, zvláštnosť vody, ohňa..) antropológiu, biológiu, geológiu a náuku. liekoch a lekárske poznatky a k tomu je pripojený výklad o rôznych oboroch výtvarného umenia. Hlavne posledné kapitoly sú veľmi cenné, preto že sú veľmi bohatým a cenným zdrojom správ o stredovekej umeleckej technike a o množstve umeleckých diel, z ktorých prevažná časť je už nenávratne stratená. V roku 79 bol Titom vyslaný ako veliteľ – prefekt- loďstva kotviacého poblíž Neapolu.