Akonáhle nakukne do sveta, je človek vhodený do takých pút, aké nepoznajú ani divé zvery medzi nami zrodené a ma zviazané všetky údy. A predsa, keď už je raz na svete tento plačúci živočích, pohybuje čulo oslobodenými rukami a nohami, ktoré neskôr bude ovládať, no a akoby z trestu začína žiť pre jedinú vinu :Že sa narodil!
Je to ale šialenstvo od tých, ktorý sa domnievajú, že sa narodil k nejakej domýšľavosti. Veď už prvé počiatky pohybu ho činia podobného štvornožcom. Kedy začne človek chodiť! A kedy hovoriť! A kedy sú ústa schopné žuť pokrmy! A ako dlho má nepevnú chrbticu, čo je znakom vrcholnej slabosti medzi živočíchmi! Proti útrapám ochorení bolo vynájdených toľko liekov, ktoré sa stávajú neúčinné vzápätí ako sa objaví nová choroba. A zatiaľ čo všetky ostatné tvory hneď jednajú podľa svojich daných prirodzeností – jeden hneď skáče, iný pláva, človek nevie nič, nič neznamená bez učenia. Nevie rozprávať, nechodí, sám sa neživí, skrátka a dobre vie len plakať. Niet divu, že sa vyskytli mnohí, ktorí usúdili, že je lepšie sa nenarodiť, alebo čo najrýchlejšie zahynúť. Ako jedinému živočíchovi je človeku však daná schopnosť žialiť, ale tiež mu je daná nenásytnosť najrôznejšieho druhu, jednému ctižiadosť, iným lakomosť. Niektorým vášnivá túha po živote, druhým po materiálnych statkoch. Niektorí sú poverčiví a ustráchaní, iní ľahkovážni. No ako jediní ma údel o starosti o pohreb a o budúcnosť po smrti. Žiadný iný tvor nemá tak krehký život, žiadný iný netúži tak veľmi po všetkých veciach, žiadný nemá tak zmätený strach, žiadný tak prudkú zúrivosť. Všetky živočíchy žijú život svojím spôsobom. Vidíme ako sa združujú, žijú spolu, alebo jednotlivo, vidíme ako stoja proti iným živočíchom ( lev medzi sebou zúrivo nezápasia, had neuštipne hada, aj morské šelmy a ryby sa stavajú nepriateľsky len proti iným živočíchom – ale na môj veru ! – človeku sa dostane najväčšieho zla práve od ľudí.“

Pliniové dielo bolo spísané s veľkou láskou k vede a k prírode. Autor prečítal množstvo kníh, z ktorých urobil výpisky a tie opäť skombinoval s vlastnými poznatkami a úvahami do novej knihy. No toto jeho dielo nevzniklo ani z dlhodobého pozorovania, ani na základe pokusov. Je zamerané na ekonomické využitie prírody človekom. Autor si je vedomí toho, že nie je veľa toho, k čomu by mohol pripísať ipse fecit – sám vykonal, nepokúša sa však ani vzbudiť dojem, že vytvára niečo celkom nové. No nech sa na jeho dielo pozeráme akokoľvek, je neodškriepiteľné, že na svoju dobu, kedy sa predsa len ešte uctievalo viac božstiev a priveľmi sa verilo na nadprirodzenosť, je priveľmi odvážne a múdre.