Nemôžem si dovoliť tvrdiť, že ho mám preštudované, vzhľadom na jeho rozsiahlosť a dostupnosť tejto literatúry, no kapitoly, ktoré som prečítala ma úprimne prekvapili a zanechali na mňa hlboký dojem, myslím že jeho dielo je skutočné pokrokové a keď si ho prečítame v dnešnej dobe, nepôsobí „komicky“, ani ako bájka, je to encyklopedický súhrn informácií vysvetľujúcich mnohé prírodné javy, pričom mnohé vysvetlenia, alebo úvahy sú aktuálne (nevyvrátené) ani v dnešnej dobe, t.j. dvetisíc rokov neskôr.

Filozofické pojmy :

STOICIZMUS : Filozofický smer v antickej filozofii, usilujúci sa poznať zákonitosti prírody, a dosiahnúť duševnú vyrovnanosť,
filozofia duševnej vyrovnanosti, pevnosti

STOIK : Stúpenec starogréckej filozofickej školy, ktorá za šťastie považovala pokojné a trpezlivé znášanie osudu.
- pokojný vyrovnaný človek
( Túto školu založil Zenón z Kitia a meno dostala podľa stĺporadia kde učil.)

STIOCI A STOICKÁ ŠKOLA : Predstavitelia filozofického učenia, ktoré vzniklo koncom 4. stor. pr. n.l. na báze helenistickej kultúry v súvislosti s rozšírením kozmopolitických a individuálnych ideí a rozvojom techniky na základe materialistických poznatkov. Hlavní predstavitelia stoickej školy 4. a 3. stor. pr. n.l. sú Zenón a Chrysippos. Stoici sa zaoberali porovnávaním a ich základné ideí boli : logika je ohrada! Fyzika je úrodná pôda a etika jej plody. Hlavná úloha filozofie je v etike. Poznávanie je len prostriedok na získavanie múdrosti a umenia žiť. Žiť treba v súlade s prírodou. Taký je ideál skutočne múdreho človeka. Šťastie je v slobode bez vášne, v duševnom pokoji a ľahostajnosti. V živote je všetko determinované osudom. Kto chce, toho osud vedie, kto sa stavia na odpor, toho vlečie násilne. V ponímaní prírody boli stoici materialistami. Vo svete jestvujú len telesá rozličnej hustoty. Treba rozlišovať medzi pravdivým a pravdou. V skutočnosti jestvujú len telesá a pravdivé je beztelesné a nejestvuje. Pravdivé je len to čo sa vypovedá. V stoicizme sa materializmus spája s nominalizmom (opak realizmu ) – pojmy sú len označeniami jednotlivých veci. Zmysli vnímajú skutočnosť ako niečo jedinečné. Veda sa snaží spoznať všeobecné, ktoré však ako také vo svete neexistuje. Stoici uznávali štyri kategórie : 1. substrát 2. kvalitu 3. stav (nachádzať sa) 4. relatívny stav (nachádzať sa napr. v pravo od niečoho). Najvýznamnejší stoici v nasledujúcich obdobiach boli Chrysippovi žiaci : Zenon, Diogenes, Boetos a Pantios. V 1. stor. n.l. sa stoicizmus rozvíjal na rímskej pôde, pričom sa rozpacúvavali hlavne morálne idei stoického učenia. Jeho predstaviteľmi boli : Lucius, Annaeus, Seneca, Musonius, Rufus, Epiktetos, Thraseás, Plinius str. a cisar Marcus Aurélius.