Rúfus, Válek Slovenskí autori
(1) Etické a umelecké princípy v poézii Rúfusa, Válka, Mihálika, Seiferta. Charakterizovať literárnu tvorbu básnikov a vysvetliť na ich tvorbe aktívny funkciu literatúry, morálna zodpovednosť básnika pri riešení dôležitých spoločenských otázok v národnom i celospoločenskom meradle. (MO č. 18) Jaroslav Seifert (1901 - 198?)
- nositeľ nobelovej ceny za literatúru, narodený v Prahe kde pracoval ako redaktor; začiatkom 20. rokov ako proletársky redaktor, jadrom jeho tvorby sú sociálne a politické motívy @ zbierka Město v slzách - zameral sa na medziludské vzťahy. Je venovaná jedna k nadšeniu, ktoré sa zmocnilo jeho rovesníkov po prvej svetovej vojne, jednak znepokojením nad sociálnymi protikladmi prepychu a biedy. @ zbierka Na vlnách T.S.F. - cítiť tu vpliv poetizmu, veľká časť autorovho poetizmu je vyznaním krásam života - v okupoačnom období sa jeho poézia konkretizovala - prikľáňal sa v nej k domovu, k národným dejinám, k vedúcim predstaviteľom českej kultúry - ďalšie poetistické zbierky: @ Samá láska, Svatebná cesta, Poštovní holub .. - sú jednak vyznaním krásam, ale i tichým básnikovým monológom. Sú sústredené najma na hľadanie nových výrazových prostriedkov a neobvyklých obrazových asociácií. @ zbierka Vějíř Boženy Němcové - zachytené obdobie okupácie @ zbierka Šel malíř chudě do světa - podnetom mu boli Alešove diela, do poézie vkladá i vlastenecký cit posilnený skúsenosťou z nedávneho ohrozenia krajiny - Aleš bol blízky Seifertovi radostným nazeraním na svet - Seifert pôsobil priaznivo na vývoj českej poézie, najma v jej krízových obdobiach - prejavilo sa to v 50. rokoch keď bol protipólom schematickej lyriky @ zbierka Maminka - sú v nej motívy chudobného detstva na Žiškove, postavu matky - chudobnej vdovy, ktorá vychováva svoje dieťa vo veľkej láske zobrazil ako zrelý a citlivý človek. Zbierka je aj najvnútornejšia spoveĎ básnika, ale aj protesty českej ženy. Miroslav Válek (1927 - 1990)
- od roku 1956 nastáva ideové a umelecké obohatenie poézie, mladí autori ako Rúfus a Válek otvorili poézii všetky ľudské a spoločenské otázky - narodil sa v Trnave, študoval na VŠE a od roku 1949 pracoval ako redaktor neslôr šéfredaktor v rôznych časopisoch (napr.: Mladá tvorba, Romboid) - v roku 1969 sa stal ministrom kultúry a r. 1944 - národný umelec TVORBA - jeho literárna činnosť patrí k najvačším hodnotám slovenskej literárnej moderny 20. storočia. Báseň sa pre neho stala dielom, na ktorom sa zúčastňuje nielen ľudský cit, ale aj intelekt.
Pre Válkovu poéziu je charakteristický záujem o človeka súčastnosti. # zbierka Dotyky - neskôr doplnené o časť Zápalky - snažil sa pozerať inak na ľudí a na veci, odhaliť stavy ľudského vnútra. Zameriava sa na vnútorný svet jednotlivca a na hľadanie jeho osobného šťastia. = báseň Jesenná láska - využíva aj refrén (J) „...láska je strašne bohatá...” = báseň Jablko - nepoužíva rým, jazyk je bežný - hovorový, báseň je vlastne lyrickým príbehom; zachytený rozchod = báseň Po písmenku (zhudobnená Hamelom) - pevná strofická výstavba = báseň Sonet na opakovanie (forma sonetu 4-4-3-3) - zamýšľa sa nad tvorbou, ale tvorba musí byť spojená so životom, život bez poézie je nudný a prázdny a poézia bez života - básnik jen zbytočný. Autorova poézia sa neprikláňa ani k poetizmu ani k nadrealiozmu - chcel ísť vlastnou cestou. Jeho lyrika je zakotvená vo sfére ľúbostných pocitov a nálad, nehovorí len o túžbe, ale aj o tragike rozchodov, mnohéjeho básne sú melodické - niektoré zhudobnené. (2) # zbierka Príťažlivosť nadvazuje na dotyky, autor zbierke používa aj báseň - pásmo, básnemajú členitú kompozíciu, preplieta sa v nich viacej motívov - subjektívne zážitky a objektívne udalosti. = báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať - expozícia - motív samovraždy učiteľa dejepisu, ktorá sa tu predstavuje ako čosi náhle, bez poznania príčin, filozofia profesora bola fatalistická ...„Dejiny vytvára sila osobnosti a udalosti sa len prispôsobujú vôli génia.”...Tak sa filozofia bezmocnosti človeka a samovražda dostávajú proti sebe dve tragédie. (individuálna tragédia - samovražda, kolektívna (spoločenská) - rozbitie republiky 1938 a vojna). Válek spája osobné a nadosobné skutočnosti v motíve študentskej lásky (k Helene Daňkovej - musí opustiť Slovensko). Kľúčovými slovami básne sú: Domov, Ruky, Plač - sú v názve a výskytujú sa v básni. Ruky: zavesili profesora - samovražda, aj v slove náruč - predstavuje lásku, ktorej sa profesorovi nedostalo. V básni sa detský svet zráža s dejinami, rozprávkový s realitou (rozprávkové čísla). Pužíva paradox - šofér červeného kríža, ktorý mal ľudí zachraňovať ich udával (František Kaplánek). Rým je zriedkavy - vystupuje len v miestach signalizujúcich nebezpečenstvo. # zbierka Nepokoj - básnik je znepokojený keď vidí, že človek nie je len obeťou, nielen trpí, ale utrpenie aj spôsobuje a smrť nielen prijíma, ale aj rozdáva. # zbierka Milovanie v husej koži - používa pásmový typ básne, upozorňuje na tragické životné pocity, ale aj ľúbostné pocity. Milan Rúfus
- úspech dosiahol hneď svojou prvou zbierkou: # zbierka Až dozrieme. široký záber tém - pre 50.
roky aktuálna otázka vojny (Kórea, Vietnam), témy domova, matky, otca, rodičov, starí rodičia, poadlí vo vojne i v SNP, príroda, poslanie poézie.. . V básňach vyžaruje autorova osobná ľudská súčasť, sprevádzaná skôr pocitom bolesti než radosti, skôr tragoizmom než optimizmom. Zbierka prináša širšie poňatie človeka historického. Rúfus akoby nadvazoval na poéziu Laca Novomestského. Jeho poézia je citovo plná, myšlienkovo znepokojujúca, no pravdivá. Často uňho zaznievajú pesimistické motívy, čo vzbudilo i nesúhlas kritiky. Takou je napr. báseň Na chotári malá jeseň sedí. = báseň Vyznanie lásky - pozoruhodná je tým, že jej rámec tvorí kontrast minulého a prítomného života. Autor sa hlási k potomkom chudobných a biednych. = báseň Večer na Ďumbieri - autor v nej píše o smrti kyjevského vojaka, ktorý padol pri oslobodzovaní Slovenska. Yúto báseň akoby rozprával sám autor v monológu, ktorý je namierený proti nezmyselnosti vojny. = báseň Monológ v lazarete - monológ fiktívny - generál sa rozpráva s vojakom, ktorý obviňuje generála, že vojna ktorej sa zúčastnil je nespravodlivá. # zbierka Zvony - obsahom sú drobné básne. Formou pripomínajúce príslovia, či podobenstvá. Básnik v nich sformuloval svoje výpovede o najzákladnejších otázkach ľudského spoločenstva a človeka, o otázkach zrodu života a smrti. Milan Rúfus cíti zodpovednosť za všetko, čo je protiľudské a tak vyslovuje svoje vlastné žiale, vyjadruje aj bolesti ľudstva.
|