Ján Kollár sa narodil 29.júla 1973 v Mošovciach, kde aj začal chodiť do školy. Gymnázium navštevoval v Kremnici a v Banskej Bystrici, potom pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu
V Bratislave. Od roku 1817 študoval teológiu a filozofiu v Jene, kde sa zúčastnil slávnosti k 300. výročiu reformácie a kde pocítil tak ako Nemci, potreba jednoty aj medzi Slovanmi. Poznal tu dcéru evanjelického farára z Lobedy Frederiky Wilhelmíny Schmidtovej, s ktorou sa oženil a ktorú aj zobrazil v poézii ako Mínu. Stretával sa s českými národovcami. Od roku 1819 bol farárom v Pešti a od roku 1849 aj profesorom slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Kollárovi veľmi záležalo na tom, aby sa Slováci v cudzom prostredí neodnárodňovali, preto v Pešti zhromažďoval slovenských evanjelikov. Zorganizoval Slovenský čitateľský spolok a Slovenskú knižnicu.
Ján Kollár sa venoval popri svojich kňažských povinnostiach publicistickej, vedeckej, pedagogickej činnosti, etnografii, folklóru a poézii.
Známa je zbierka básní Slávy dcéra, kde ospevuje svoju Mínu a národ.
Vydal aj dva zväzky svojich prejavov Kazně a řeči, ale aj Čítanku a Šlabikár. Postavil sa proti
Ľudovítovi Štúrovi v diele Hlasové o potřebě spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.
Napísal aj vlastný životopis a s Pavlom Jozefom Šafárikom vydal dva zväzky Písní světských a Národnie zpievanky.
Zomrel 24. Januára 1852 vo Viedni. Prevezený bol a pochovaný je na Olšanskom cintoríne v Prahe.
Ján Kollár patrí medzi velikánov našich dejín.