20. Jahrhunderts, 1996, bulharská antológia Malka zvezdna muzika. 101 slovaški stichotvorenija, 1996). Druhým, nemenej významným pólom tvorivej aktivity Rudolfa Fábryho bola žurnalistika, reportážna a cestopisná tvorba, knižná ilustrácia a ku koncu jeho života aj fiktívna poviedková próza.

Charakteristika tvorby:
Fabryho básnické začiatky sa datujú do prvej polovice 30. rokov dvadsiateho storočia, keď publikoval v časopisoch Svojeť a Postup. Ako osemnásťročnému mu v roku 1933 vyšlo sedem básní v Antológii slovenskej poézie. Na básnikovo ďalšie autorské formovanie mal výrazný vplyv jeho pobyt v Prahe (1933), kde sa prostredníctvom českých prekladov zoznamoval s európskou básnickou avantgardou, predovšetkým so surrealizmom, ktorý v tom čase začínal prenikať aj do českej poézie (V. Nezval, K. Teige). Fabryho básnickú prvotinu Uťaté ruky dnes literárna historiografia právom pokladá za nástup surrealizmu (nadrealizmu) v slovenskej literatúre. Tvorivá metóda, spôsob výstavby básnického obrazu išli rázne proti dobovým estetickým konvenciám, opierajúcim sa prevažne o novosymbolistický kánon, a to v takej miere, že jeho verše boli vnímané priam ako provokácia. Básnik tu uplatnil metódu voľného radenia asociácií, spontánnej uvoľnenej obraznosti, miestami princípy tzv. kŕčovitej krásy a prezentoval sa aj tzv. automatickými textami. Po prvý raz v dejinách slovenskej poézie bol nastolený voľný verš ako závezná forma básnického prejavu. Platil ako autonómna rytmická jednotka. Príklon k úsiliu o nové umelecké videnie reality a rozchod so starými básnickými postupmi sa prejavuje aj v špecifických estetických gestách, akými je napríklad prečiarknutie názvu prvej časti zbierky Prológ ( názov je prečiarknutý dvoma silnými čiarami na znamenie, že práve takéhoto básnenia sa autor teraz vzdáva – pokladá ho totiž iba za predstupeň ku skutočným básňam), či využitie detských riekaniek v záverečnej časti nazvanej Fair play. Pre jedných bola zbierka Uťaté ruky predovšetkým básnikovou provokáciou, neslýchanou mladíckou výtržnosťou v literatúre, ktorá si na také „chuligánstva“ len ťažko navykala, pre iných zas bola očakávaným novým slovom, odvážnym „mladým“ zvestovaním nových možností pre slovenskú poéziu. Mladý lyrik sa tak stal akýmsi duchovným otcom surrealizmu, hoci samotná nadrealistická básnická skupina sa sformovala až v roku 1938. Surrealistickú (nadrealistickú) básnickú metódu Fabry rozvinul vo svojej druhej zbierke Vodné hodiny hodiny piesočné.